Za zakladateľa cirkusu sa považuje veľký podnikateľ Philip Astley. Angličan narodený v roku 1742 zaviedol do vtedajšieho showbiznisu s názvom „cirkus“ prvky, ktoré sa po celom svete využívajú dodnes. Nad súčasným cirkusom by však pravdepodobne len krútil hlavou. Prvý cirkus bol vlastne predstavenie jedného muža, ktorý predvádzal svoje akrobatické kúsky za jazdy na koni. Priestor, kde sa predstavenie odohrávalo, bol umiestnený do kruhu alebo oválu. Odtiaľ sa teda vzalo pomenovanie cirkus. Okrem toho, že publikum malo jazdca stále na očiach, kruh pomáhal aj samotnému jazdcovi udržať balans pri zložitejších kúskoch.
Neskôr Astley zahrnul do svojich cirkusov okrem jazdcov na koni aj hudobníkov, žonglérov či tancujúcich psov. Nikdy však nevyužíval divoké zvieratá. Tie sa začali využívať v cirkusoch až 14 rokov po smrti Astleyho. Začalo to vycvičeným jeleňom a slonicou, ktorá vystupovala pod menom Baba.
Väčšina definícií hovorí o cirkuse ako o súbore ľudí, ktorý sa venuje netradičnému umeniu alebo predvádza neuveriteľné akrobatické kúsky. Takýto cirkus je v poriadku, keďže účinkujúci v ňom vystupujú dobrovoľne a kočovný spôsob života si vybrali sami. Zvieratám v cirkuse však vezmú slobodu, donútia ich vystupovať pred tlieskajúcim davom. A prečo? Pretože sme ľudia a myslíme si, že môžeme.
Ako vyzerá život cirkusového zvieraťa?
Marcel z organizácie Nerob cirkus to definuje takto: „Život cirkusového zvieraťa sa zakladá na strese, ktorého intenzita sa mení v závislosti od jeho činnosti.“ A dodáva: „Po celú dobu sú zvieratá zatvorené v malej klietke alebo ohrade bez možnosti súkromia. Pri príprave na svoje veľkolepé vystúpenie čakajú zviazané na to, aby mohli vstúpiť do obrovského hluku a svetiel z reflektorov. Nehovoriac o tom, že zvuky a svetlá vníma zviera oveľa intenzívnejšie ako človek. Tá stresujúca chvíľka je ich jediná šanca „výbeh“, ak teda nepočítam drezúru a zoochózu – nezmyselné, dookola sa opakujúce pohyby po klietke.“
Ako sa nerešpektujú sociálne potreby jednotlivých zvierat, približuje Silvia Čaňová z organizácie Sloboda zvierat: „Tigre v cirkusoch sú často ustajňované skupinovo, a to aj napriek tomu, že vo voľnej prírode žijú samotárskym životom. Naopak také slony, ktoré sú zvyknuté na život vo veľkých rodinách, cirkusy väčšinou držia izolovane.“
Spoveď bývalého cirkusového zamestnanca si môžete pozrieť v tomto videu.
Ako to teda bude so zvieratami v cirkusoch na Slovensku?
Od 1. novembra 2019 už budú zvieratá v cirkuse minulosťou, avšak nie všetky. Smolu budú mať napríklad psy, mačky alebo fretky domáce. Naopak, šťastie budú mať šelmy, primáty, slony, hrochy, nosorožce, žirafy alebo delfíny. Tie už nebudú musieť čeliť výcviku, klietkam či iným nepríjemnostiam, ktoré v cirkuse doteraz museli absolvovať.
Vyhláška okrem toho určuje podmienky pre verejné vystupovanie a výcvik zvierat. Zakazuje napríklad používať pri drezúre oheň alebo predmety, ktoré by mohli spôsobiť zvieraťu bolesť. Zakázané je tiež použitie látok, ktoré ovplyvňujú vnímanie zvierat. Drezúra sa musí podľa vyhlášky prerušiť vo chvíli, keď je zviera unavené alebo sa u neho prejaví stres.
To je síce pekné a umožní to šetrnejšie zaobchádzanie pri verejných vystúpeniach, ale týraniu pri výcviku to nemusí zabrániť. Dokazovanie porušenia zákona totiž môže byť problematické, keďže niektoré formy týrania sa budú len ťažko dokazovať, napr. spomínaný stres pri výcviku.
Samotní cirkusanti sú pochopiteľne platnosťou vyhlášky sklamaní, pretože väčšina ich publika navštevuje cirkusy práve kvôli vystúpeniam so zvieratami.
„Už dlhodobo vyjadrujú nevôľu. Opakujú stále, že ich slony či tigre sú členovia ich rodín a majú sa kráľovsky. Stále nechcú pochopiť, že ide o divožijúce druhy zvierat a tie majú veľmi vysoké a veľmi špecifické nároky na uspokojovanie svojich potrieb – fyzických, mentálnych aj sociálnych. Nikdy im nebude stačiť život v klietke, cestovanie z miesta na miesto 10 mesiacov v roku, drezúra a verejné vystúpenia. Vždy to bude pre ne zdroj stresu a utrpenia,” dodáva Silvia Čaňová.
Dúfajme, že podobné alebo ešte prísnejšie vyhlášky sa objavia aj v ďalších krajinách, napríklad aj v susednej Českej republike, o čo sa intenzívne usiluje aj časká Sloboda zvierat ( https://www.cirkusybezzvirat.cz/ ).
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroj: mpsr.sk, circopedia, gaudeo.sk
