Viete, aký je rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby?

Potraviny stále tvoria významnú časť nášho vyprodukovaného odpadu. Podľa odhadov Eurobarometra sa na Slovensku každý rok vyhodí približne 900 tisíc ton potravín, čo predstavuje v priemere približne 111 kg vyhodených potravín na jednu osobu ročne. Celkovo sa v Európskej únii vyhodí 88 miliónov ton jedla ročne, teda 173 kg na osobu.

Vyhadzuje sa už pri pestovaní plodín a chove zvierat, v továrňach, v obchodoch a reštauráciách, no najväčší podiel na vyhadzovaní jedla máme práve my. Až 53 % vyhodeného jedla pochádza z našich domácností.

Prevažná väčšina vyhodených potravín je stále vhodná na konzumáciu, no aj napriek tomu sa stáva odpadom. Plytvanie potravinami, nie je len ekologický, ale aj ekonomický, sociálny a etický problém.

Výroba potravín, ktoré sa neskonzumujú, ale vyhadzujú, zbytočne vyčerpáva a znečisťuje prírodné zdroje – vodu, pôdu, energie a prispieva k prehlbovaniu klimatickej krízy. Podľa FAO (Svetovej poľnohospodárskej organizácie) vyhodené jedlo vytvára až 8 % emisií skleníkových plynov – 4,5 kg oxidu uhličitého na 1 kg vyhodeného jedla.

Vyhadzovanie potravín spôsobuje domácnostiam nemalé finančné straty. Peniaze minuté na kúpu jedla, ktoré napokon skončilo v koši, mohli využiť omnoho efektívnejšie a prínosnejšie.

Napriek tomu, že sa vyrába dostatok potravín, takmer 800 miliónov ľudí vo svete trpí podvýživou. Časť sveta má potravy nadbytok, vyhadzuje ju, hoci by sa ešte dala bezpečne skonzumovať, na druhej strane je tu časť obyvateľstva, ktorá si nemôže dovoliť kvalitné potraviny alebo k nim nemá prístup.

Najčastejšie príčiny plytvania potravinami:

  • nejasný rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti,
  • neplánované nákupy,
  • nesprávne skladovanie potravín,
  • vyhadzovanie potravín, ktorých vzhľad alebo vôňa sa nám nepáči,
  • neprimerané veľkosti balení (napr. nadmerné balenie potravín pre malú domácnosť),
  • príprava príliš veľkých porcií jedla,
  • nevyužívanie zvyškov pri príprave nových pokrmov.

Podľa Eurobarometra viac než 50 % obyvateľov EÚ nesprávne rozlišuje dátum minimálnej trvanlivosti od dátumu spotreby, prípadne nevedia presne vysvetliť, čo tieto označenia znamenajú.

Dátum minimálnej trvanlivosti:

  • Dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní zachová svoju kvalitu a špecifické vlastnosti.
  • Uvádza sa označením dátumu (deň, mesiac, rok) na obale.
  • Potraviny sú zdravotne nezávadné aj tri mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
  • Výrobca garantuje zachovanie textúry a chuti potraviny do daného dátumu.
  • Po otvorení potraviny sa riaďte pokynmi na obale.

Dátum spotreby:

  • Dátum, do ktorého je možné potravinu bezpečne skonzumovať.
  • Po uplynutí tohto dátumu potravinu nekonzumujte, pretože potravina podlieha rýchlej skaze.
  • Po konzumácii po dátume spotreby môže potravina spôsobiť určité zdravotné riziko.
  • Uvádza sa dátumom (deň, mesiac, rok) na obale.
  • Po otvorení potraviny sa riaďte pokynmi na obale.

Pri nakupovaní potravín si všímajte dátumy minimálnej trvanlivosti a dátumy spotreby.

V Českej republike rozbehol tím mladých ľudí, ktorí sa nazvali Zachráň jídlo, kampaň Spotřebuj mě. Jej cieľom je zvýšiť povedomie Čechov o tom, aké dátumy sa na obaloch potravín nachádzajú, ako týmto dátumom rozumieť a ako minimalizovať množstvo vyhodených potravín, napríklad aj vďaka radám, tipom a receptom, pri ktorých sa dajú využiť zvyšky potravín. Na základe svojich poznatkov vytvorili prehľadnú informačnú brožúrku, ktorá je na ich stránke k dispozícii na stiahnutie.

Zdroje: europskenoviny.sk, zachranjidlo.cz

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.

Pridaj komentár