Klimatická zmena na Slovensku má svoj špecifický priebeh. O problematike klimatickej zmeny a jej dôsledkoch pre svet sme už písali v minulom článku globálne otepľovanie. Tentoraz sa pozrieme na to, ako ovplyvňuje a bude v najbližšej dobe ovplyvňovať priamo nás na Slovensku.
Klimatická zmena prebieha. Aj keby sa v tomto okamihu zastavilo uvoľňovanie akýchkoľvek uhlíkových emisií do atmosféry, jej dôsledky by zo dňa na deň nezmizli. Bude trvať niekoľko rokov, kým sa prírode podarí obnoviť pôvodný stav. Niektoré dopady klimatickej zmeny, sú však už momentálne neodvrátiteľné.
Súčasné dopady klimatickej zmeny na Slovensko
Nárast priemernej ročnej teploty je evidentní aj na Slovensku. Najviac to vidno na priemerných teplotách tzv. teplého polroku (apríl – september).
Ako aj na zvyšujúcom sa počte teplých období (TO) a klesajúcom počte chladných období (CHO).
Do tretice ešte graf priemerných ročných teplôt v v Košiciach.
Zrážky sú rozložené nerovnomerne. Na jednej strane sa znížil počet dní s malým priemerným ročným úhrnom zrážok a na druhej strane sa výrazne zvýšil počet dní s intenzívnou zrážkou (100 mm a viac za deň). Intenzívne zrážky sú následne takmer vždy príčinou lokálnych povodní.
Taktiež aj opačne, častejšie sa objavuje lokálne alebo celoplošné sucho zapríčinené dlhými periódami teplých dní s malým úhrnom zrážok.
Nárast vln horúčav. Zvlášť v južných častiach Slovenska je nárast dní s teplotami nad 30 stupňov celzia. V roku 2018 bol dokonca zaznamenaný rekordný nárast letných dní (nad 25 stupňov).
Čoraz častejší výskyt suchých období v zime (hlavne v januári) a v jarnom období (apríl – máj, často však pokračuje až do júla). Takže aj snehových zrážok je čoraz menej.
Klimatická zmena na Slovensku – očakávané dopady do konca 21. storočia
Priemerná teplota vzduchu sa zvýši o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi obdobia 1961 – 1980 (teplota zvýšená o 4 °C posunie klimatické podmienky z Komárna do Popradu).
Väčšie zmeny nastanú v časovom rozložení zrážok. V zime bude viac zrážok, ale v tekutej podobe, a čoraz menej snehových zrážok v polohách do 1200 m. n. m. (95 % územia Slovenska). Zároveň sa predpovedá asi o 50 percent viac „veľmi silných búrok“, ktoré povedú k „častejšiemu výskytu lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska. Vzhľadom na zosilnenie búrok v teplej časti roka sa očakáva častejší výskyt silného vetra, víchric a tornád v súvislosti s búrkami.
Najviditeľnejšia klimatická zmena na Slovensku bude častejšie striedanie extrémne vlhkých a extrémne suchých rokov.
V teplom polroku (apríl – september) sa predĺžia a častejšie sa vyskytnú obdobia sucha. Ak vzrastie priemerná teplota teplého polroku o 1 °C, tak by sa musel zvýšiť ročný úhrn zrážok o 100 mm (asi 2-mesačný úhrn zrážok v Hurbanove), aby zostala zachovaná vlhkosť pôdy na úrovni pred zvýšením teploty. Vlhkosť pôdy teda bude klesať a viesť až k celkovému zníženiu pôdnej úrodnosti a poľnohospodárskej produkcie, poklesu až strate biodiverzity, zvýšeniu vzniku erózie, deštrukcii štruktúry pôdy, vyvolaniu a zintenzívneniu dezertifikačných procesov a k narušeniu celkového hydropedologického cyklu.
V rokoch 2075 – 2100 budú celkové úhrny zrážok o 10 percent nižšie ako teraz a využiteľné vodné zdroje klesnú o 30 – 50 percent.
Klesne počet mrazivých dní. Napríklad v Hurbanove sa v období rokov 1951 – 1980 z 90 dní zimy vyskytlo v priemere 20 dní s teplotou pod -3 °C. Od roku 2071 – 2100 ich bude v priemere len 2.
Na záver už len otázka, ako asi budú vyzerať Vysoké Tatry v roku 2100, ak sa predpokladá zvýšený počet a dĺžka suchých období (s čím súvisí šírenie podkôrneho hmyzu a zvýšené riziko požiarov), zvýšený výskyt víchric a tornád? Bude ešte čo nazývať národným parkom?
Historické údaje sme čerpali hlavne z údajov SHMÚ, predpovede a ďalšie informácie o vplyve zmeny klímy na Slovensko z dokumentu ministerstva životného prostredia SR Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy – aktualizácia (2017). Nájdete tam aj ďalšie informácie o vplyve tohto globálneho environmentálneho problému na Slovensko alebo aj o tom, ako sa naň na rôznych úrovniach adaptovať.
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroje: SHMÚ.sk, Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy