Globálne otepľovanie

Definícia

Globálne otepľovanie je proces, pri ktorom dochádza k stúpaniu celkovej priemernej teploty zemskej atmosféry. Má prirodzené a ľudské príčiny. Hlavným hnacím motorom globálneho otepľovania je skleníkový efekt, na ktorom sa podieľajú niektoré plyny. Atmosférický skleníkový efekt však treba brať skôr ako sériu absorbčných a emisných procesov pri žiarení (procesov, ktoré pohlcujú alebo odrážajú žiarenie), ako len zachytávanie tepla (čo je klasický efekt v skleníku).

Mieru globálneho otepľovania si môžete pozrieť na tomto odkaze https://climate.nasa.gov/vital-signs/global-temperature/ , kde si môžete rok po roku zobraziť, ako sa menili teploty na jednotlivom území až po súčasnosť.

Príčiny

V atmosfére sa nachádzajú plyny, ktoré pohlcujú určitú časť tepelného žiarenia, a tým sa otepľuje atmosféra aj zemský povrch. Tento proces nazývame skleníkový efekt a plyny, ktoré sa na ňom podieľajú, nazývame skleníkové plyny.

Skleníkové plyny a ich vplyv na skleníkový efekt

Vodná para – je zodpovedná za približne dve tretiny skleníkového efektu a má pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu.  Pri vyparovaní a pobyte v atmosfére otepľuje povrch Zeme a pri daždi ochladzuje. Tento cyklus sa opakuje s danou vodnou parou 1 – 2 týždne. Napriek tomu, že vodná para je najväčším prispievateľom k skleníkovému efektu, vodná para neriadi teplotu zeme, ale jej množstvo je riadené teplotou Zeme. Ak by sa množstvo kondenzovateľných skleníkových plynov, ako je napríklad oxid uhličitý, nezvyšovalo, tak by sa množstvo vodnej pary nezmenilo (ak by ostatné premenné ostali rovnaké). Množstvo vodnej pary teda ovplyvňuje len množstvo ostatných skleníkových plynov.

Oxid uhličitý – jeho koncentrácia sa začala rapídne zvyšovať začiatkom priemyselnej revolúcie (masívne využívanie uhlia). Ak rátame len ľudský príspevok k skleníkovému efektu, tak oxid uhličitý má na tom 80% podiel.

Tak ako existuje kolobeh vody, existuje aj kolobeh uhlíka. Uhlík sa presúva v kolobehu cez atmosféru, pozemskú biosféru a oceány. Rastliny využívajú uhlík na svoju výstavbu prostredníctvom fotosyntézy a živočíchy prostredníctvom konzumácie rastlín alebo iných živočíchov. Živočíchy vydychovaním vracajú uhlík naspäť do atmosféry. Rozkladom rastlín a živočíchov sa taktiež uvoľňuje uhlík.

Zdroj: upload.wikimedia.org

Hlavným ľudským príspevkom oxidu uhličitého v atmosfére je spaľovanie fosílnych palív, t. j. uhlia, dreva, ropy a zemného plynu. Uhlie je pozostatkom spálených lesov a ropa výsledkom rozkladu podmorských rastlín a živočíchov. Vznikajú fosilizáciou (proces premeny odumretého živočícha alebo rastliny v zemi na nerast), preto názov fosílne palivá. Medzi prírodné zdroje uvoľňujúce oxid uhličitý patrí sopečná činnosť, úmrtia organizmov, požiare a iné.  

Celosvetovo je na prvej priečke v ľudskom zdroji oxidu uhličitého výroba elektriny z fosílnych palív, ktorá tvorí asi polovicu ľudskej produkcie oxidu uhličitého. Na druhom mieste je doprava, ktorá je zdrojom približne tretiny emisii vyprodukovanej človekom. Viac o uhlíkových emisiách z dopravy vám prezradí nasledujúca infografika.

Zdroj: Európska komisia

Súčasná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je najvyššia za posledných 650 000 rokov. Približne 65 – 80 % oxidu uhličitého vypusteného do ovzdušia sa rozpustí v oceáne v priebehu 20 – 200 rokov. Zvyšok je odstránený dlhšími procesmi, ktoré trvajú v rozmedzí od pár storočí až po niekoľko tisícročí. Množstvo oxidu uhličitého v priebehu rokov si môžete pozrieť na tomto grafe: https://climate.nasa.gov/vital-signs/carbon-dioxide/ a vzťah globálnej teploty a množstva oxidu uhličitého v atmosfére si môžete pozrieť tu: https://www.skepticalscience.com/The-correlation-between-CO2-and-temperature.html .

Metán – má 23-krát väčší skleníkový efekt ako oxid uhličitý, ale v atmosfére je ho 200-násobne menšie množstvo. Má však kratšiu životnosť od 10 do 15 rokov. Od začiatku priemyselnej revolúcie sa jeho koncentrácia v atmosfére zdvojnásobila.

Medzi jeho prírodne zdroje patria mokriny, termity a oceány. Hlavnými ľudskými príčinami sú ťažba zemného plynu, chov dobytka, pestovanie ryže a skládky odpadu.

Oxid dusný – má 300-krát väčší skleníkový efekt ako oxid uhličitý a jeho koncentrácia v atmosfére sa od priemyselnej revolúcie zvýšila o 16 %. Životnosť v atmosfére je približne 130 rokov. Prirodzene sa uvoľňuje z oceánov, dažďových pralesov a pôdy. Ľudský príspevok oxidu dusného v atmosfére je hlavne z používania hnojív a rôznych chemických výrobných procesov, pri ktorom sa uvoľňuje tento plyn, napríklad aj v čističkách odpadových vôd.

Fluórované skleníkové plyny – patria tu HFC (činnosti spojené s chladením a klimatizácie), fluorid sírový (elektrotechnický priemysel), PFC (výroba hliníka, elektrotechnický priemysel) a najznámejšie CFC, ktorý devastuje ozónovú vrstvu a využíva sa hlavne v chladničkách a sprejoch. Nemajú prírodný pôvod a ich skleníkový efekt môže byť až 22 000-krát väčší ako oxidu uhličitého, zároveň je nebezpečná aj jeho životnosť v atmosfére, ktorá sa počíta na tisícročia.

Zdroj: Európska komisia

Dôsledky

Zmena počasia

Globálna priemerná teplota sa zvyšuje, ale nie všade rovnako. Najviac sa zvyšuje okolo pólov, takže tam sa bude nachádzať hlavný dôvod zmien počasia. V zjednodušenej podobe sa dá povedať, že suché oblasti budú ešte suchšie a vlhké oblasti budú ešte vlhkejšie. Taktiež zrážkové pásy sa budú posúvať čoraz viac na sever. Počasie bude čoraz extrémnejšie, čo vidno už teraz na sile hurikánov, ktoré vďaka teplejšiemu oceánu dokážu nabrať  väčšiu silu, až čoskoro bude nutné zaviesť šiestu kategóriu hurikánov. Globálne sa zvýši nárast a intenzita povodní a zároveň sa budú ešte viac rozširovať púšte.

Topenie ľadovcov

Úbytok ľadu na Arktíde od roku 1980

Prognózy sa naplnili, Arktída, Grónsko a Antarktída strácajú objem svojho ľadu, čoho dôsledkom je zvyšovanie hladiny morí a oceánov. Už dnes vidno ako morská voda zaplavuje ulice Miami, New Yorku a iných pobrežných miest (bez dažďa, za slnečného dňa), na čo musia mestá reagovať stavbou čerpadiel, zvyšovaním podložia ciest a inými opatreniami. Niektoré ostrovné štáty, ako napríklad Kiribati, sa musia zmieriť s tým, že o pár rokov sa ich ostrovy ocitnú pod vodou a obyvateľstvo sa bude musieť vysťahovať do inej krajiny. Medzi reálne ohrozené mesta do roku 2050 patria aj viac ako 10-miliónové mestá Bombaj, Kalkata, Londýn, mnoho čínskych pobrežných veľkomiest, Miami, New York, New Orelans a ďalšie. Zároveň v Ázii a USA budú tieto mestá vystavené ešte častejšie hurikánom, cyklónom a tajfúnom. Tieto búrky budú zároveň sprevádzané s ešte vyššou rýchlosťou vetra, úhrnom zrážok a dĺžkou trvania ako v minulosti.

Zdroj: Európska komisia

Poľnohospodárstvo a ekosystémy

Dôsledkom otepľovania je aj ničenie korálových útesov, ktoré sú zdrojom morských živočíchov. Tie sú potravou pre miliardu ľudí, žijúcich v pobrežných oblastiach. Rozšírenie oblastí povodní a zároveň oblastí dlhodobého sucha a púšti prinesie ďalší úbytok poľnohospodárskej pôdy alebo škôd na poľnohospodárskych plodinách vplyvom počasia. Úroda bude teda rok čo rok slabšia. Polovica ľudskej populácie, t. j. populácia Číny, Indie, Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša, závisí od riek, ktoré pramenia v Himalájach. Zdrojom týchto riek sú ľad a sneh v tomto pohorí, ale ako v polárnych oblastiach, aj tu sa množstvo ľadu a snehu každoročne vplyvom zvyšujúcej sa teploty znižuje, čo spôsobuje, že toky riek postupne slabnú. Problémy umocňuje aj rýchly rast obyvateľstva v týchto regiónoch a tým väčšie nároky na využitie vody.

Niektoré živočíchy sa nebudú vedieť prispôsobiť alebo prídu o potravu. Typickým príkladom je ľadový medveď. Naopak, niektoré živočíchy a prenášači chorôb sa rozšíria tam, kde predtým neboli. V teple sa darí moskytom, ktoré prenášajú maláriu a iné tropické choroby. Teplo obľubujú taktiež kliešte, ktorých výskyt sa v Európe zvýši. To isté platí o lykožrútovi, ktorý sa v lese čeliacemu suchšiemu obdobiu šíri rýchlejšie.

Lesné požiare

Ako logický následok zvyšujúcej sa teploty stúpa taktiež riziko lesného požiaru. Vidno to najmä v Európe a USA. Za posledných 5 rokov zaznamenalo Portugalsko, Švédsko, Chorvátsko, Grécko a iné krajiny najrozsiahlejšie lesné požiare vo svojej histórií, ktoré si vyžiadal mnoho ľudských obetí. Dôvodom sú dlhšie letá s nižším počtom zrážok, pričom počet dní s teplotami nad 30 stupňov sa každoročne zvyšuje. Lesné požiare uvoľňujú obrovské množstvá uhlíku do atmosféry, čím prispievajú k zvyšovaniu skleníkového efektu.

Migrácia populácie a vojenské konflikty

V dôsledku nie príliš vhodných podmienok na prežitie (sucho, časté povodne, nedostatok vody), v niektorých husto obývaných štátoch, akými sú India, Bangladéš, Afganistan, Pakistan, časť Číny a iné, zavládne chudoba a občianske vojny, ktoré dajú impulz k vzniku obrovskej migrácií ľudí do krajín, ktoré sú na tom aspoň o trochu lepšie. Keďže rieky prechádzajú viacerými krajinami a niektoré sú bližšie k prameňu a niektoré ďalej, aktivity krajiny, ktorá je bližšie k prameňu, môžu negatívne ovplyvniť dostatok vody v krajine, ktorá je ďalej od prameňa. Nezhody a nenájdenie kompromisu môžu vyústiť do vojenského konfliktu. O to vyššie je nebezpečenstvo, keď aj India, aj Pakistan, aj Čína disponujú dostatočným počtom jadrových zbraní na to, aby ich použitím nezničili len seba navzájom, ale ovplyvnili vojnou celý svet.

Riešenia

Jednotlivec alebo rodina

  • Všetko, čo zabraňuje odlesňovaniu, viď článok o odlesňovaní.
  • Všeobecne znížiť celkovú spotrebu tovaru.
  • Zníženie spotreby elektriny (úspornejšie žiarovky a spotrebiče, menej využívania elektrických spotrebičov).
  • Pri výstavbe domov používať materiály, ktoré zabezpečia minimálne úniky tepla a zároveň nebudú prehrievať vnútorný priestor, t. j. napríklad použiť pri výstavbe pálenú tehlu a okná nasmerovať na východ alebo severovýchod. Ušetrí sa tak na klimatizácií aj vykurovaní.
  • Uprednostňovať hromadnú dopravu, cyklistiku alebo chôdzu, prípadne využívať dopravný prostriedok, ktorý nevyužíva fosílne palivá, t. j. elektrické skútre, elektromobily, autá na vodík a pod.
Zdroj. Európska komisia
  • Zaobstarať si bývanie tak, aby bolo potrebné čo najmenej cestovať do práce, obchodu, školy a pod.
  • Podporovať kúpou produkty, ktoré majú nižšiu energetickú stopu pri výrobe.
  • Vyradením hovädzieho mäsa zo svojho jedálnička značne môžeme ovplyvniť produkciu emisií metánu.
  • Ak bývate v rodinných domoch, solárnym vykurovaním a fotovoltaickými panelmi viete rapídne znížiť vašu emisnú stopu CO2. Treba pamätať aj na to, že vykurovanie drevom taktiež produkuje značné emisie. Biomasa má tiež určitú stopu CO2, ale je o 70 % nižšia ako pri spaľovaní plynu.
  • Na trh v blízkej budúcnosti prídu solárne okná, pomocou ktorých budete môcť ušetriť emisie aj v paneláku.
  • Používanie prírodných hnojív namiesto umelých.
  • Podporovať kúpou akýkoľvek recyklovaný tovar, či už oblečenie zo secondhandov, nábytok a tovar z bazárov, nápoje v sklenených fľašiach alebo akékoľvek výrobky z recyklovaných materiálov. Vždy totiž vyjde použitie použitého alebo recyklovaného výrobku energeticky menej náročné ako kúpa nového z nových materiálov.
  • To najdôležitejšie a veľmi potrebné je voliť si v regionálnych aj celoštátnych voľbách zástupcov, ktorí budú podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov. Takých, pre ktorých zmena klímy ľudskou činnosťou nie je žiadna konšpirácia, ale reálny fakt, a ktorí majú záujem svojimi opatreniami pomôcť zastaviť globálne otepľovanie. Vplyv štátu, a hlavne tých najväčších štátov, je obrovský a môžu ušetriť milióny ton uhlíka ročne opatreniami, akými sú napríklad dotácie na kúpu elektromobilov, dotácie na výrobu elektriny a vykurovania pomocou obnoviteľných zdrojov, výstavba elektrárni využívajúcich obnoviteľné zdroje, výstavba cyklistických chodníkov, zvýhodňovanie využívania hromadnej dopravy a pod.

Podniky a korporácie

  • Všetko, čo zabraňuje odlesňovaniu, viď článok o odlesňovaní.
  • Zabezpečenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie spotreby elektrickej energie v podniku.
  • Postaviť továrne čím bližšie k svojim odberateľom a snažiť sa čo najviac využívať na prepravu železničnú dopravu.
  • Ak prevádzkujete reštauráciu alebo nejakú jedáleň pre pracovníkov, skúste vyradiť alebo čo najviac minimalizovať hovädzie mäso v jedálnom lístku.
  • Vyberať si takých dodávateľov a odberateľov, ktorí sa taktiež snažia o energeticky úspornejšiu výrobu a využitie elektriny z obnoviteľných zdrojov.
  • Zabezpečiť zamestnancom odvoz z bydliska hromadnou dopravou, prípadne im prispieť na cestovanie hromadnou dopravou.

Vláda

  • Všetko, čo zabraňuje odlesňovaniu, viď článok o odlesňovaní.
  • Zavedenie uhlíkovej dane.
  • Podporiť dotáciami kúpu elektromobilov a tiež zabezpečenie dobíjacích staníc.
  • Podporiť dotáciami malé solárne elektrárne pre vlastnú potrebu.
  • Vyradiť elektrárne produkujúce emisie a nahradiť ich vodnými, solárnymi alebo veternými.
  • Podporiť výstavbu cyklotrás, zvýhodniť hromadnú a železničnú dopravu.

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.

One thought on “Globálne otepľovanie

Pridaj komentár