V tomto rozhovore vám predstavíme mladý pár, ktorý sa rozhodol reálne pomôcť v boji proti odlesňovaniu dažďového pralesa. Okrem toho organizujú aj ďalšie dobrovoľnícke aktivity, ktorých súčasťou sa môžeš stať aj ty.
Na začiatok by bolo fajn, keby ste sa v skratke predstavili a prezradili ako ste sa dostali k dobrovoľníctvu?
Voláme sa Tomáš Šmátrala a Michaela Kršáková a pochádzame z Trenčína. V roku 2015 sme žili a pracovali v Nemecku. V tom čase sme začali premýšľať nad vycestovaním niekde do sveta ako dobrovoľníci. Zhodou náhod sme na youtube videli reláciu Duše K, kde bol hosťom Milan Jeglík. Rozprával tam o ich organizácii Prales Detěm a projekte Green Life, ktorý sa zaoberá ochranou dažďového pralesa na Sumatre.
Keďže sú nám príroda a zvieratá veľmi blízke, okamžite nás celý projekt nadchol a bolo rozhodnuté kam sa vydáme na dobrovoľníctvo. V priebehu pár dní sme si zarezervovali letenky a o pár mesiacov na to sme vyrazili na našu prvú návštevu Sumatry. Vtedy sme ešte netušili, že nám tento projekt kompletne zmení život a pohľad na svet. Po niekoľkých návštevách rezervácie sme sa stali jeho veľkou súčasťou a máme na starosti chod projektu na Slovensku (Oz Prales deťom SK)
Čo je vlastne projekt Green Life? (Ako to prebieha, čo všetko si za týmto môže človek predstaviť, aký je priebeh dobrovoľníctva v rámci tohto projektu?)
Projekt Green Life je unikátny Česko-Slovensko-Indonézsky projekt pôsobiaci na Sumatre. Činnosť projektu je zameraná na ochranu dažďového pralesa a ohrozených druhov zvierat. Našou hlavnou aktivitou je vykupovať od miestnych ľudí pozemky pralesa skôr ako ich vykúpia veľké spoločnosti ktoré ich chcú zničiť, vypáliť a založiť palmové plantáže. Z vykúpených pozemkov sme vytvorili súkromnú rezerváciu Green Life, ktorá dosiahla tento rok rozlohu 175,5 hektárov.
Okrem skupovania pralesa musíme samozrejme tieto miesta aj reálne ustrážiť pred ďalšou hrozbou veľmi rozšíreného pytliactva. Rezerváciu pravidelne navštevujú dobrovoľníci, zatiaľ hlavne z Českej a Slovenskej republiky a pomáhajú s chodom celého projektu. Ročne sa uskutoční 8 takýchto turnusov pričom jeden trvá 26 dní. Ľudia, ktorí nám takto prišli pomôcť strávia 13 dní v pralesnom kempe a 13 dní na ostrove v súostroví Pulau Banyak. Maximálny počet dobrovoľníkov je 18 ľudí na jeden turnus. Stravu si do tábora sami prinesieme, pitnú vodu nám poskytuje nádherná rieka tečúca hneď pri kempe.
Dobrovoľníci nám pomáhajú strážiť rezerváciu každodennými patrolami a zúčastňujú sa aj na rozmiestňovaní fotopascí slúžiacich na monitoring pralesa. Pytliaci nechcú byť videní, odfotení a preto sa do rezervácie dnes už boja chodiť. Taktiež nám pomáhajú hľadať a následne ničiť pytliacke pasce. Kto chce, môže ísť do blízkej dediny pomôcť s výučbou angličtiny vo vzdelávacom centre ktoré sme pre miestnu komunitu postavili. Okrem toho rôzne práce na údržbe kempu, alebo čistenie pláži od naplavených odpadkov v rámci projektu Blue Life.
Aký bol pre vás najsilnejší moment v rámci tohto projektu?
Silných momentov je veľa. K tým pekným určite patria stretnutia s divokými orangutanmi a inými zvieratami ako sú hady, korytnačky alebo zoborožce. Samotný pobyt v pralese je obrovský zážitok. Hmyzie symfónie pri zaspávaní, zvuk vtáctva pri prebúdzaní sa, rovnako tak kúpať sa v čistej pralesnej rieke. K tým horším zážitkom patrí vidieť na vlastné oči tie obrovské vypálené územia, kde sa ešte donedávna nachádzal prales plný života. Po celej Indonézii existujú čierne trhy, kde sa obchoduje so živými zvieratami, ich kožami alebo inými časťami teľa.
Je ťažké vidieť ako sa nádherné divoké bytosti degradujú len na tovar a je tak s nimi aj zaobchádzané. Po zistení všetkých súvislostí a faktov sa nám otvorili oči. Osobne už aj obyčajnú turistami vyhľadávanú jazdu na slonovi považujeme dnes za zločin proti prírode. Rovnako tak kúpu cibetkovej kávy alebo topánok z hadej kože.
Jedna silná udalosť sa nám stala nedávno vo februári 2020. V 6-tich ľuďoch sme objavili ilegálnu ťažbu dreva v chránenej rezervácii. Pilčíci stihli z miesta ťažby ujsť ale nechali si tam vybavenie (motorové píly, reťaze, sekery, olej ), ktoré sme im komplet zabavili. Cestou do civilizácie nám zavolal kamarát Indonézan, ktorý nás varoval že sme naštvali miestnych ilegálnych drevorubačov a chystajú sa nám naproti s mačetami. Ten hodinový pocit neistoty kedy sa pred nami vynorí dav s mačetami si budeme pamätať ešte veľmi dlho. Nakoniec to boli však len vyhrážky a ku skutku neprišlo.
Čo je projekt Blue Life a čo všetko si pod tým máme predstaviť?
Projekt Blue life sa odohráva v súostroví Pulau Banyak, ktoré je od Sumatry vzdialené približne 60 kilometrov. Tento projekt funguje 4 roky (oproti Green Life ktorý existuje už 10 rokov) a jeho hlavnú úlohou je čistenie pláži a morského dna od naplavených plastových a iných odpadkov.
Dali sme si za úlohu vyčistiť cca 100 okolitých ostrovov, na ktoré sa pravidelne vraciame. Za jeden dobrovoľnícky turnus sa zvyčajne odváža približne dvoch ton odpadu. Ten končí v recyklačnej linke na Sumatre.
Okrem toho je projekt zameraný aj na ochranu ohrozených druhov morských korytnačiek ako je Kareta obrovská, kareta pravá, alebo kožatka veľká pred pytliakmi. Často ich lovia a robia z ich mäsa napríklad polievku a z ich pancieru rôzne nezmyselné predmety ako suveníry pre turistov. S dobrovoľníkmi čistíme pláže práve aj preto, aby sa čerstvo vyliahnuté korytnačky mohli ľahšie dostať do mora a neprekážali im v ceste rôzne plasty alebo rybárske siete a laná. V rámci dobrovoľníctva strážime kladiská týchto korytnačiek pred vyhrabávaním ich vajíčok opäť pytliakmi. Tie sa predávajú ako miestna špecialita a pochúťka. Projekt Blue life zamestnáva aj piatich Indonézanov. Ich úlohou je strážiť všetky morské živočíchy pred nelegálnym rybolovom. Nazývajú sa Blue patrol a dnes máme licencie a povolenia na kontrolu rybárskych lodí a ochranu národných parkov medzi ktoré patrí napríklad ostrov Bangkaru.
Niektoré ostrovy v tomto súostroví sú obývané a žijú na nich malé komunity väčšinou do 1000 ľudí. Medzi naše aktivity patrí aj environmentálne vzdelávanie takýchto dedín.
Na školách robíme pre deti vzdelávacie prednášky, kde im vysvetľujeme problematiku plastov v oceánoch a komunita sa čoraz častejšie zúčastňuje na čistení pláže a svojho okolia. Zaviedli sme aj funkčný odpadový systém a niektoré rodiny si dokonca môžu privyrobiť peniaze triedením a zvozom odpadu. Človek má možnosť zažiť na 2 týždne a viac svoj raj na Zemi. Ocitnete sa v pár ľuďoch na opustenom ostrove. Čistíte prírodu a zároveň aj sami seba. Vyhadzujete z hlavy zbytočné myšlienky a zanedbateľné ľudské starosti. Ak máte šťastie môžete si zaplávať v mori s korytnačkami a inými morskými živočíchmi, vidieť z lode veľryby alebo delfínov.
Aký bol pre vás najsilnejší moment v rámci tohto projektu?
V rámci projektu Blue Life tak isto ako aj Green Life je v podstate každá minúta silným zážitkom. Obrovským zážitkom je byť pri liahnutí a vyhrabávaní sa z piesku čerstvo narodených korytnačiek. Vidieť ako sa ponáhľajú desiatky drobných korytnačiek do mora a vedieť že ste im svojou trochou pomohli aj vy, je neopísateľný pocit.
Je ťažké byť dobrovoľníkom? Neľutuje svoje rozhodnutie?
Dobrovoľníkom sa môže stať každý. Na našich projektoch sme mali najmladšieho dobrovoľníka 6 ročného chlapca so svojou mamou. Najstaršími bol manželský pár ktorí obaja mali 70 rokov. Každý si nájde spôsob ako môže svojou troškou prispieť v ochrane prírody. Takýto druh cestovania nazývame ako zmysluplná dovolenka 21.storočia. Keď už človek niekde cestuje tak je lepšie dať tomu nejaký hlbší zmysel a pomôcť na ochrane a pri čistení prírody, ako byť len zavretý niekde v hoteli a opaľovať sa celé dni na lehátku. Stačí len opustiť svoju komfortnú zónu, venovať svoju energiu zmysluplnej práci ktorá vás bude na 100% napĺňať a garantujeme vám, že sa domov vrátite viac oddýchnutí ako z ,,lehátkovej,, dovolenky. Naše rozhodnutie ísť na Sumatru ako dobrovoľníci a vydať sa týmto smerom považujeme za jedno najlepšie rozhodnutie v našom živote.
Aké predpoklady musí mať človek na to, aby sa stal zanieteným dobrovoľníkom?
Čo sa týka konkrétne dobrovoľníctva na našich projektoch na Sumatre, tak naše aktivity sú zamerané prioritne na ochranu prírody a divokých zvierat. Veľkým predpokladom budúceho dobrovoľníka musí byť teda skutočná láska, porozumenie a rešpekt k prírode a jej zvieracím obyvateľom. Mal by chápať, že sme jej súčasťou a často krát bude musieť obetovať svoje pohodlie a čas na aktivity spojené s ochranou. Musíme si uvedomiť že najväčším problémom celého sveta je devastácia pralesov a s tým spojené klimatické zmeny. Keďže skoro polovica sveta je závislá na rybolove a zdravom oceáne, druhým najväčším problémom je jeho znečisťovanie a aktuálny stav. Často sa nás ľudia pýtajú prečo pomáhame ,,len,, zvieratám a lesu keď napríklad v Afrike nemajú deti jedlo, školy a vzdelanie. Myslíme si však, že najviac pomôžeme všetkým ľuďom na svete tým, že zachováme divokú prírodu, zdravý oceán a ďalšie funkčné ekosystémy. Inak povedané, zbytočne budem učiť africké dieťa angličtinu a matematiku keď na ich území bude čoraz menej dažďov, stále väčšie sucho na pestovanie plodín a v prímorských oblastiach žiadne ryby v oceánoch. Príroda a obdiv k nej sa nám stal hlavným zmyslom života.
Keby mal niekto záujem, kam musí ísť a čo musí splniť, aby sa vedel pridať k dobrovoľníctvu?
Ak niekto uvažuje stať sa u nás dobrovoľníkom , dobrým prvým krokom je navštíviť našu internetovú stránku www.justicefornature.org a dôkladne si tam prečítať sekciu dobrovoľník. Je tam podrobne popísané čo vás na Sumatre čaká, čo si vziať so sebou a sú tam aj zodpovedané najčastejšie položené otázky budúcich dobrovoľníkov. Ďalej si nás môžete vyhľadať na facebooku ako Prales deťom SK a napísať nám čo by vás ohľadom nášho projektu zaujímalo. Konkrétne podmienky alebo skôr vlastnosti a hodnoty ktoré by mal budúci dobrovoľník spĺňať sa takisto dozviete na našich internetových stránkach.
Aké sú vaše aktivity na Slovensku a ako by vám mohol človek pomôcť napríklad aj odtiaľto?
Po celom Slovensku uskutočňujeme verejné prednášky a besedy, kde zapájame širokú verejnosť do ochrany divokej prírody v Indonézii. Šírime povedomie o obrovských následkoch pestovania palmy olejovej, pytliactve a celkovo o devastácií prírody obrovskými spoločnosťami za účelom zisku.
Naše aktivity nám pomáha financovať aj verejnosť napríklad drobnými mesačnými príspevkami alebo nákupom symbolického certifikátu na záchranu jedného áru(10x10m) pralesa v hodnote 35 eur. Keď si dostatočné množstvo ľudí uvedomí dôležitosť zachovania týchto prastarých ekosystémov, môžeme zachrániť obrovské územia dažďového pralesa.
Viac info ako nám môžete pomôcť nájdete na https://justicefornature.org/jak-muzu-pomoct/. Za každý dar my a príroda vopred ďakujeme.
Naše motto je : ,,Vykúpme dažďové pralesy skôr ako ich kúpia tí, ktorí ich chcú zničiť “
Na Slovensku sme založili aj environmentálny projekt NEPZ (Najbohatšie ekosystémy planéty Zem), ktorý sa venuje výchove a vzdelávaniu detí a mládeže o význame svetovej divokej prírody. Prostredníctvom neho šírime osvetu o jej ohrození a nutnej ochrane životného prostredia. Žiaci sa tak aktívne podieľajú na ochrane dažďových pralesov a ohrozených druhov zvierat. Ukazujú príklad dospelým, že sa už aj deti môžu zaujímať o budúcnosť našej planéty a teda o vlastnú budúcnosť. Uskutočňujeme na školách rôzne prednášky spojené s pútavým premietaním, kde so žiakmi diskutujeme napríklad aj o témach ako sú cirkusy, trofejový lov, kožušinové farmy, testovanie kozmetiky na zvieratách a zajatie zvierat pre potešenie človeka. Snažíme sa mladej generácii ukázať morálnu zvrátenosť takéhoto správania. Pokiaľ sa nám podarí vychovať jednu celú generáciu detí so záujmom o prírodu a zvieratá, môže sa zrazu objaviť veľké množstvo mladých ľudí s rešpektom voči planéte a všetkému živému.
A to je cieľom projektu NEPZ.
Našou najnovšou aktivitou na Slovensku je spustenie dobrovoľníckych programov Oko Medveďa, kde sa môžu dobrovoľníci zapojiť do priamej ochrany veľkých šeliem ako sú medvede hnedé a vlci. Tento program funguje od septembra 2020, a trvá 8 dní. Úlohou dobrovoľníka je aktívne zapájanie sa do monitoringu pomocou fotopascí, pomoc pri zbere genetického materiálu (srsť, trus) veľkých šeliem alebo odhaľovanie ilegálnych aktivít v našich lesoch. Viac informácií k tomuto programu nájdete taktiež na našej stránke v sekcii dobrovoľnícke programy https://justicefornature.org/dobrovolnicke-programy/
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
