Odvážne vyhlásenie čínskeho prezidenta. Začal svet brať boj proti globálnemu otepľovaniu vážne?

Čína posilní svoje klimatické záväzky a bude sa usilovať o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060. Čínsky prezident Si Ťin-pching to oznámil minulý týždeň počas svojho prejavu na Valnom zhromaždení OSN, informoval portál Climate Home News.

Tento prezidentov prísľub prekvapil nielen ochranárov životného prostredia, ale aj celú verejnosť.

Pripomeňme si, že Čína, najviac znečisťujúca krajina na svete, ktorá je zodpovedná za približne 28 % globálnych emisií skleníkových plynov, tvrdí, že ju do 40 rokov zníži takmer na nulu.

Záväzok je významný hlavne preto, lebo Čína doteraz nikdy nesľubovala v oblasti klímy nič také odvážne.

Nedávno Európska únia zaviazala miliardy eur na balíček zelených stimulov a sprísnila svoje vlastné ciele v oblasti klímy do roku 2030.

Vyhlásenie čínskeho prezidenta preto zvyšuje vyhliadky na zníženie uhlíkových emisií v rámci tzv. uhlíkovej koalície Európy a Číny, ktorá pokrýva viac ako tretinu svetových emisií.

Si Ťin-pching vyzval svet, aby spolupracoval a investoval do ekologického zotavenia, ktoré má globálnu ekonomiku zdvihnúť z post-coovidského prepadu.

„Žijeme v prepojenej globálnej dedine so spoločným záujmom,“ hovorí Si Ťin-pching.

„Všetky krajiny sú úzko prepojené a máme spoločnú budúcnosť. Žiadna krajina nemôže ťažiť z ťažkostí ostatných alebo si udržať stabilitu tým, že využije ťažkosti ostatných. “

„Mali by sme prijať víziu spoločenstva so spoločnou budúcnosťou, v ktorej sú všetci navzájom prepojení,“ pokračuje.

„Naším cieľom je dosiahnuť maximálnu úroveň emisií CO₂ do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.“

Doteraz Čína tvrdila, že dosiahne svoje emisie najneskôr do roku 2030, nevyhýbala sa však záväzku k dlhodobému cieľu.

Emisie uhlíka z Číny v rokoch 2018 a 2019 naďalej rástli, aj keď sa veľká časť sveta začala odkláňať od fosílnych palív.

Zatiaľ čo kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 na jar tohto roku priniesla pokles emisií v krajine o 25 %, v júni sa ich množstvo vrátilo na pôvodné hodnoty, keď sa uhoľné elektrárne a ďalší ťažký priemysel naplno uviedli do prevádzky.

„Je to dôležité vyhlásenie,“ napísal britský klimatický veľvyslanec John Murton. Dôležité budú podľa neho aj detaily plánu.  

Diplomatická expertka think-tanku E3G Jennifer Tollman je presvedčená, že nový postoj Číny je „veľkým posunom“. Dodala, že Európska únia a Čína – dva najväčšie svetové trhy – sa v súčasnosti naraz usilujú o zníženie znečisťovania. Rozhodnutie Číny označila za výhru pre Úniu, ktorá od Číny dlhodobo žiada tvrdšie kroky v oblasti klímy.  Obe strany chcú v novembri spoločne rokovať o vzájomných stratégiách dekarbonizácie. Ďalšou témou rokovaní bude aj novelizácia ich klimatických plánov do roku 2030.  

Prečo sa Čína rozhodla konať práve teraz?

Dôvodom nie je nič iné, ako globálna politika. Prezident Si Ťin-pching mal prejav, ktorý bol zámerným kontrastom k prejavom amerického prezidenta Trumpa. Odzneli len niekoľko dní pred čínskym vyhlásením a Trump v nich obviňoval Čínu z problémov celého sveta. Si Ťin-pching reagoval požadovaním globálnej spolupráce a zdôrazňoval všetku dobrú prácu, ktorú Čína pre svet urobila.

Pravdepodobne tiež nie je náhodou, že vyhlásenie čínskeho prezidenta prišlo len niekoľko týždňov pred americkými prezidentskými voľbami, a rovnako ako hrozné požiare na západnom pobreží a séria prudkých búrok na východe spôsobili, že v prieskumoch verejnej mienky sa po prvýkrát stalo problémom aj globálne otepľovanie.

Globálne preteky v obnoviteľnej energii?

Čína v blízkej budúcnosti predstaví svoj 14. päťročný plán rozvoja na roky 2021 až 2025. Jeho súčasťou má byť zníženie podielu uhlia v energetickom mixe zo súčasných 57.5 percenta na 52 percent, píše agentúra Bloomberg. Takisto plánuje získavať 20 percent primárnej energie z nefosílnych zdrojov.

To znamená, že v roku 2025 vyrobí až 42 percent celkovej energie z obnoviteľných a jadrových zdrojov. V súčasnosti je tento podiel 32 percent.

„Je to veľmi významný krok vpred. Okrem toho, že Čína najviac znečisťuje, má najväčší trh a je najväčším energetickým investorom. Jej rozhodnutia preto hrajú významnú úlohu v celosvetovej snahe odklonu od fosílnych palív, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu,“ uzavrel Richard Black – riaditeľ Britskej energetickej a spravodajskej jednotky, ktorá sa venuje klimatického aktivizmu.

Existuje však oveľa dôležitejší širší kontext vyhlásenia čínskeho prezidenta, a tým je skutočnosť, že klesajúce náklady na čistú energiu výrazne menia možností krajín na dosiahnutie takmer úplnej dekarbonizácie.

Obnoviteľné zdroje sú už v mnohých častiach sveta často lacnejšie ako energie z fosílnych palív, a ak Čína a EÚ v najbližších rokoch skutočne zvýšia svoje investície do obnoviteľných zdrojov energie, ceny pravdepodobne ešte poklesnú.

Prísľub prezidenta Si Ťin-pchinga do roku 2060 je zároveň obzvlášť bezpodmienečný – Čína bude napredovať bez ohľadu na to, či sa ostatné krajiny rozhodnú nasledovať ju.

Toto je úplný zvrat oproti minulým rokovaniam, keď sa všetci obávali, že by im nakoniec mohli vzniknúť náklady na dekarbonizáciu ich vlastného hospodárstva, zatiaľ čo iní by neurobili nič.

Je pravdepodobné, že obnoviteľná energia bude veľmi skoro najlacnejšia, a preto takmer určite najvýnosnejšia voľba v mnohých častiach sveta.

To znamená, že investorov nebude treba šikanovať zo strany ekologických aktivistov, aby konali správne, budú motivovaní peniazmi.

Zmena apetítu na finančných trhoch sa za posledné desaťročie stala zreteľnejšou. Len tento rok sa raketová cena akcií spoločnosti Tesla stala najhodnotnejšou automobilovou spoločnosťou na svete.

Cena akcií ropnej spoločnosti Exxon Mobil, kedysi najcennejšej spoločnosti na svete, medzitým klesla natoľko, že sa dostala mimo priemeru Dow Jones Industrial Average veľkých amerických spoločností.

A tu prichádzame k myšlienke pretekov používania energie z obnoviteľných zdrojov.

Krajiny aj jednotlivé spoločnosti by sa mohli už čoskoro naplno pustiť do dekarbonizácie, pretože príležitosti na dosiahnutie zisku na novom obrovskom trhu sú viditeľné už teraz.

Ešte jeden dôvod na optimizmus

USA sú najväčšou ekonomikou na svete a druhým najväčším producentom skleníkových plynov, a preto je ich spolupráca nevyhnutná pri akomkoľvek úsilí v boji proti zmene klímy. Vláda Donalda Trumpa sa vyhýbala záväzkom znižovať množstvo uhlíka, dokonca problémy súvisiace s globálnym otepľovaním bagatelizovala až popierala.

Jeho vyzývateľ Joe Biden však vyhlásil, že sa znovu pripojí k parížskej dohode, a prisľúbil plán obnovy USA pre zelenú energiu v hodnote 2 biliónov dolárov, ktorého cieľom bude znížiť emisie a vyrovnať sa s dopadmi klimatickej zmeny.

To potvrdzuje prísľub troch najväčších svetových ekonomík, ktoré sú zodpovedné za viac než polovicu všetkých emisií. Akonáhle by bola do projektu zapojená polovica sveta, bolo by už len otázkou času, kedy by sa pripojili aj ďalší.

Americké voľby teda rozhodnú o mnohom.

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.

Zdroj: BBC., euractiv, statista.com