Jedným z prejavov klimatickej zmeny je okrem extrémneho počasia aj stúpajúca hladina oceánov v dôsledku topenia ľadovcov. Tá bude mať o niekoľko rokov na svedomí vymazanie z máp niekoľkých miest aj štátov. Medzi prvými, ktorých čaká takýto scenár, budú aj štáty Tuvalu, Kiribati a Marshallove ostrovy.
Problémy však začnú dávno predtým, vlastne už aj začali. Niektoré časti týchto krajín sú už teraz neobývateľné. V tomto článku sa dozviete, aké problémy musia v súčasnosti obyvatelia týchto štátov riešiť, ako sa postupne pripravujú na svoj osud a aké sú prognózy stúpania hladiny oceánov do konca tohto storočia.
Na úvod zopár informácii o týchto malých štátoch:
Tuvalu
Počet obyvateľov: 11 636
Rozloha: 26 km²
Hustota obyvateľstva: 476/km2
Najvyššie položené miesto: 4,6 metra nad morom
Kiribati
Počet obyvateľov: 118 414
Rozloha: 795 km²
Hustota obyvateľstva: 149/km²
Najvyššie položené miesto: 81 metrov nad morom
Marshallove Ostrovy
Počet obyvateľov: 53 066
Rozloha: 181,43 km²
Hustota obyvateľstva: 293/km²
Najvyššie položené miesto: 10 metrov nad morom
Obyvatelia týchto malých atolov sa najmenej pričinili ku klimatickej zmene, ale budú musieť znášať jej najhoršie následky, ktoré spôsobia najprv neobývateľnosť územia a potom jeho úplný zánik pod vodou.
Extrémne počasie
Dôsledkom klimatickej zmeny je i častejší výskyt silných búrok, ktoré spôsobujú povodne, ale aj dlhšie obdobie sucha. Asi si každý z nás vie predstaviť, aké následky to má pre ostrov, kde najvyššie položené miesto často nedosahuje ani výšku piatich metrov nad morom. Je tiež bežné, že zrážky silno kolíšu nielen od ostrova k ostrovu, ale tiež z roka na rok, napríklad na ostrovoch v Kiribati 700 – 3 000 mm. To má potom následky na úrode a potravinovej sebestačnosti štátu. Kolísanie zrážok, no aj ich nedostatok má za následok rozsiahly pokles úrody aj tých najmenej náročných plodín.
Riešenia
Žiaľ, takéto malé štáty nemajú možnosť ovplyvniť následky tropických búrok, preto sú v tomto ohľade odkázané na medzinárodnú pomoc. Samozrejmosťou však je, že tieto krajiny sú napojené na systém včasného varovania pri tropických búrkach, tsunami alebo iných nepriaznivých prírodných javoch. Tento systém im dáva aspoň čas, ktorý im umožní pripraviť sa psychicky, schovať sa do bezpečia a ak stíhajú, tak aj zabezpečiť si dostatok potravín a vody na krízové obdobie.
Kontaminácia pôdy a sladkej vody
Na väčšine územia týchto štátov sa vplyvom preniknutia slanej vody do vnútrozemia ostrova stala pôda úplne nevhodná na akékoľvek pestovanie plodín. V niektorých častiach dokonca prestali rásť kokosové palmy. Takéto nehostinné územie sa na ostrovoch každým rokom rozširuje.
Problémom je aj pitná voda. Viaceré ostrovy sú už úplne závislé od dažďovej vody, takže sa snažia každú kvapku zachytiť a uchovať. Problém je, že takéto zariadenie na zachytávanie dažďovej vody stojí okolo 1 000 dolárov, takže mnohé rodiny naň nemajú peniaze a sú odkázané na slanou vodou kontaminovanú podzemnú vodu.
Riešenia
Pomôcť môžu už spomenuté zariadenia na zdržiavanie dažďovej vody, na ktoré však bude potrebná finančná pomoc zo zahraničia, keďže slabá ekonomika týchto štátov takéto dotovanie sama neutiahne. Ďalším riešením môže byť výstavba odsoľovacích zariadení, ktoré by mohli vyriešiť problém s pitnou vodou a navyše by obyvatelia neboli závislí od množstva dažďovej vody. Viac sme o nich písali v tomto článku.
Úhyn korálov a choroba ciguatera
Vymieranie koralov vplyvom klimatickej zmeny má za následok narušenie celého miestneho ekosystému, a tým pádom aj množstva rýb pre miestnych rybárov.
Navyše ryby, ktoré prehltli toxické mikroriasy z umierajúcich bielych koralov, sú kontaminované a spôsobujú ich konzumentom chorobu s názvom ciguatera. Kontaminované sú najčastejšie útesové ryby ako makrela, muréna, či barakuda. Medzi hlavné symptómy otravy patria bolesť žalúdka, nevoľnosť, hnačka, nízky krvný tlak, svrbenie, dyzestézia, slabosť, bolesť hlavy. Lekári varujú, že ochorenie sa môže preniesť aj pohlavným stykom. V prípade, že sa nakazí tehotná žena, môže ciguatera spôsobiť spontánny potrat.
Riešenia
Žiaľ, štát nedokáže vymieranie korálov spomaliť. Na zabránenie infikovania sa ciguaterou by sa mohli využiť jazierka zo slanej vody v lagúnach, v ktorých by sa mohli chovať morské ryby.
Erózia pôdy
Erózia pôdy je nevyhnutným dôsledkom klimatickej zmeny v koralovom atole. So stúpajúcou hladinou morí a častejším nárastom búrok a extrémnych poveternostných podmienok bude pôda čoraz nestabilnejšia a náchylnejšia na eróziu. Pobrežná erózia doslova pohlcuje už tak malé množstvo pôdy. Prináša tiež problémy so zasolením podzemnej vody. Pôda odstránená eróziou sa ukladá na susedné koraly. To nepriaznivo ovplyvňuje rybolov v oblastiach lagún.
Riešenia
Riešenia proti pobrežnej erózii pôdy sa delia na tvrdé a mäkké.
Tvrdé riešenia sú napríklad morské múry a vlnolamy. Predstavujú narozdiel od mäkkých riešení trvalejšie riešenia, ale sú finančne veľmi náročné. Morské múry majú životnosť 50 – 100 rokov, vlnolamy 30 – 40 rokov. Morské múry môžu tiež pripraviť verejnosť o prístup na pláž a výrazne zmeniť jej prirodzený stav.
Mäkké riešenia predstavujú dočasné riešenia a riešenia, ktoré len spomalia eróziu. Tými sú napríklad vrecia s pieskom namiesto skál, alebo iné morské múry tvorené z mäkkých materiálov, buď priamo za plážou alebo pred obydlia. Ďalším riešením je vysadenie mangrovníkov.
Odhady stúpania hladiny oceánu pre 21. storočie
Od roku 1993 (začiatku satelitných meraní) do roku 2010 predstavoval priemerný nárast hladiny oceánov 2,6 – 2,9 ± 0,4 mm za rok s priemerným zrýchlením 0,013 ± 0,006 mm za rok. V rokoch 1993 – 2017 rástla hladina priemerne o 3,1 mm za rok a v rokoch 2005 – 2017 o 3,8 mm za rok. Z toho vyplýva, že rast sa zrýchlil a bude sa zrýchľovať aj naďalej.
V roku 2013 Medzivládny panel OSN o zmene klímy predpovedal, že hladiny morí sa do roku 2100 zvýšia až o 97 centimetrov (len o niečo viac ako 0,9 metra), ak budú emisie uhlíka aj naďalej stúpať.
Nová štúdia publikovaná v časopise Proceedings of National Academy of Sciences však uvádza, že nárast hladiny morí a oceánov zo zrýchleného topenia ľadovcov by mohol mať vážne dôsledky pre ľudstvo. Vedci zistili, že v najhoršom prípade, v ktorom sa planéta zohreje o 5 stupňov Celzia v nasledujúcich 80 rokoch, by roztopený ľad mohol zvýšiť hladiny mora na celom svete o viac ako 1,9 metra. Voda by zaplavila veľké pobrežné mestá, ako sú New York a Šanghaj, čo by do roku 2100 spôsobilo vysťahovanie až 187 miliónov ľudí.
Podľa týchto odhadov sú Kiribati, Tuvalu, Marshallove Ostrovy, ale aj Maledivy a iné odsúdené na vysťahovanie. Kiribati si závažnosť situácie uvedomuje a prijalo politiku dôstojnej migrácie. Kúpilo malé územie na Fidži pre svojich obyvateľov a tak kto chce, môže sa tam presťahovať už teraz.
Minister životného prostredia Soseala Tinilau zo štátu Kiribati po klimatickej konferencii COP24 v Poľsku vyhlásil: „Svet nás chce ignorovať. Chcú sa správať, akoby sme neexistovali, akoby to, čo sa tu deje, nebolo pravda. Nemôžeme im to dovoliť. “
V Tuvalu počas búrok trápia ostrov z východu a západu vlny, slovami miestnych morské vlny vtedy „hltajú“ krajinu. Mnohí tvrdia, že majú nočné mory o tom, ako ich more čoskoro porazí. V správe z roku 2014 vedci predpovedajú, že sa Tuvalu v nasledujúcich 50 až 100 rokoch stane neobývateľným . Miestni obyvatelia však majú pocit, že by to mohlo byť oveľa skôr.
Možno si niektorí povedia, veď sa presťahujú a problém je vyriešený. Ale ako by sme sa cítili my, keby sa Slovensko alebo Česko mali stať neobývateľnými územiami kvôli niečomu, čo zapríčinili iné krajiny a my by sme na to nemali žiadny alebo len minimálny vplyv?
Preto nebuďme ľahostajní a začnime konať. Začnime od seba, napríklad aj praktizovaním tipov, ktoré sme spísali v týchto článkoch:
10 ekonomicky nenáročných tipov, ako môžeš pomôcť v boji proti klimatickej zmene
10 základných tipov ako znížiť spotrebu elektriny v domácnosti o viac než polovicu
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroje: theguardian.com, wikipedia.com, latimes.com
