Ako sa má amazonský dažďový prales v roku 2019?

Médiami posledné dni rezonujú informácie ohľadom rekordného počtu požiarov, zvýšeného odlesňovania na úkor poľnohospodárstva a ťažby kovov. Dá sa preto povedať, že amazonský dažďový prales sa nemá veľmi dobre, alebo lepšie povedané, teraz musí byť v hlbokej depresii. Veď ako by ste sa cítili, keby ste boli na jeho mieste.

Dávali by ste ľuďom životu potrebný kyslík, každá štvrtá liečivá rastlina slúžiaca na výrobu liekov by bola od vás, pohlcovali by ste oxid uhličitý, ktorý by ľudia nadmieru vypúšťali do ovzdušia, a ako nemenej dôležité by ste poskytovali vzor dokonalej krásy prírody a jej rozmanitosti.

Odlesňovanie
Amazonskému pralesu sa hovorí aj pľúca zeme, keďže produkuje až 20 % všetkého kyslíka.

Za toto všetko by sa vám ľudia odvďačili výrubom, vypaľovaním, ničením a akoby to nestačilo, tak aj osočovaním vašich ochrancov a priateľov (myslené tým tie zlé ekologické mimovládky a ľudí bojujúcich za ochranu pralesa). Potom by ste si ako prales kládli otázku, čo zlé som im urobil, že mi takto ubližujú.

V tomto článku sa teda bližšie pozrieme na príčiny vzniku tejto nálady, na možné riešenia a na to, ako to všetko môžeme ovplyvniť aj my sami.

Príčiny a dôsledky:

Poľnohospodárstvo

Patrí sem síce aj drevospracujúci priemysel, ale hlavnou príčinou ničenia dažďového pralesa je pestovanie sóje a chov dobytka. Tieto dve poľnohospodárske činnosti navzájom súvisia, keďže sója je najpoužívanejšou surovinou pri výrobe krmiva pre poľnohospodárske zvieratá. Jej najväčším odberateľom je Čína, ktorá zabezpečuje kúpu 80 % vyvezenej sóje z Brazílie.

Sójová plantáž

Niektorí sa možno opýtate, prečo práve sója. Je to plodina, ktorá má dokonalé ekonomické parametre. Je lacná na výrobu a je po nej obrovský dopyt vďaka jej cene a výživovej hodnote pre výkrm zvierat. Napríklad aj pre svoj vysoký obsah bielkovín a aminokyselín, ktoré sú dôležité pre rast svalov, teda z konzumného pohľadu dôležité pre produkciu mäsa. V našom regióne sa to dá prirovnať k pestovaniu repky. Tiež sa jej venujú obrovské plochy na úkor ostatných plodín.

Chov dobytka, ako aj iných poľnohospodárskych zvierat je najväčšou príčinou odlesňovania v tejto oblasti.

Chov dobytka pri amazonskom pralese.

Na Slovensko sa v roku 2016 doviezlo z Brazílie 9 500 ton hydinového mäsa, najmä kuracieho a morčacieho, a 250 ton hovädzieho mäsa. V minulých rokoch pritom prepukol škandál, keď sa prevalilo, že roky domáci spracovatelia a vývozcovia v Brazílii predávali pokazené hydinové a hovädzie mäso. Podľa polície používali výrobcovia kyselinu, vodu, lepenku a rôzne iné chemikálie na zamaskovanie pokazeného tovaru. Pri niektorých boli dokonca zistené stopy salmonely.

Po dvojročnej akcii federálnej polície obvinili viac ako 100 ľudí z korupcie a brania úplatkov, pozastavili prevádzku 21 mraziarenských závodov a obvinili 33 skorumpovaných inšpektorov, ktorí povoľovali spracovanie mäsa po záruke a mäsa napadnutého salmonelózou.

Pritom až 90 percent kuraciny v reštauráciách pochádza zo zahraničia. V školských jedálňach je to asi 82 percent (údaje z r. 2016). Napriek týmto škandálom sa situácia po 3 rokoch nezlepšila a napríklad len za posledné 2 roky prišlo do Veľkej Británie 2 milióny kurčiat nakazených salmonelou.

Nepriamo odlesňovanie podporí aj najnovšia dohoda medzi EÚ a Mercosourom (blokom voľného obchodu, ktorý združuje 4 juhoamerické krajiny a to Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj).

Dohoda EÚ-Mercosur, o ktorej obidve strany rokovali 20 rokov, vytvorí obrovský trh s takmer 800 miliónmi obyvateľov. Tým by sa stala najväčšou obchodnou zmluvou v histórii EÚ.

EÚ v rámci dohody liberalizuje 82 percent poľnohospodárskych dovozov, pričom na zvyšok dovozu sa budú vzťahovať colné kvóty. Krajiny Mercosuru tak ročne do EÚ môžu dovážať 99 tisíc ton hovädzieho, 25 tisíc ton bravčového mäsa a 180 tisíc ton hydiny.

Táto dohoda nielenže znevýhodňuje chov dobytka a iných poľnohospodárskych zvierat určených na konzumáciu v rámci produkcie EÚ, ale zároveň podporí rozšírenie chovu dobytka v Brazílii, Uruguaji a Paraguaji, čo bude mať za následok ešte rýchlejšie rozširovanie pasienkov na úkor dažďového pralesa.

Treba taktiež podotknúť, že Mercosur združuje hlavne veľké korporácie, ktorým malé a rodinné farmy môžu len ťažko konkurovať. Platy pre zamestnancov v týchto fabrikách pri tom patria k tým najnižším, čo určite nepodporí rast a boj proti chudobe v týchto stále rozvojových krajinách.

Ďalším nemenej dôležitým aspektom je skleníkový plyn metán, ktorý je produkovaný dobytkom. Skleníkové plyny majú potom vplyv na klímu a tá začína čoraz viac ohrozovať samotný dažďový prales.

Požiare

Požiare v dažďovom pralese majú dve hlavné príčiny:

Klimatická zmena

V priestore Južnej Ameriky, a predovšetkým Amazónie, vedie k zásadným zmenám atmosférického prúdenia, zvyšovaniu teploty, a čo je snáď najdôležitejšie, aj k zmenám priestorovej distribúcie atmosférických zrážok.

Dym zo súčasného požiaru v amazonskom dažďovom pralese vidno až z vesmíru.

Tieto zmeny sa odzrkadľujú aj v častejšom výskyte sucha na čoraz rozsiahlejších plochách pralesa. Od roku 2004, sa v Amazónii vyskytli tri veľmi výrazné suché periódy (v roku 2005, 2010 a 2016), ktoré sa svojím rozsahom a intenzitou radia medzi tzv. „storočné suchá“ Okrem nich sa však vyskytlo aj niekoľko ďalších kratších periód s výrazným vlahovým deficitom (napr. v roku 2007 či 2012 – 2013). 

Za následok to má napríklad aj to, že namiesto toho, aby les CO2 pohlcoval, v suchých rokoch ho naopak suchá vegetácia do atmosféry uvoľňuje. (Pozorovania tento fakt navyše dokázali aj veľmi presne kvantifikovať – pri poklese zrážok len o 100 mm, les dokáže z jedného hektára uvoľniť do atmosféry 2,7 tony uhlíka.) Efekt sucha je navyše zosilňovaný aj vyššou teplotou vzduchu, keďže teplo nie je z povrchu zeme a pralesa odvádzané výparom. Suché obdobia sú tak súčasne aj mimoriadne teplé, čo vedie k ďalšiemu fenoménu, ktorý samotný únik CO2 do atmosféry ešte viac zintenzívňuje – lesným požiarom. Odhaduje sa, že práve v kombinácii odumierania vegetácie vplyvom sucha a lesných požiarov, amazonský prales počas mimoriadneho sucha v rokoch 2005 a 2010 uvoľnil do atmosféry až 2,2 Gt uhlíka (pre uvedenie do perspektívy, ide o množstvo ekvivalentné ročnej emisii Európy a Japonska dohromady). Paradoxne však rok 2019 je zatiaľ celkom vlhký, takže väčšia časť požiarov bude mať druhú príčinu.

Úmyselné kontrolované vypaľovanie

Dôvodom je rozširovanie poľnohospodárskeho územia.  Poľnohospodári menia dažďový prales na pastviny. Najprv vyťažia drevo a následne použijú oheň na odstránenie nespracovaných stromov a iných porastov.

Ťažba dreva je pri tom braná len ako vedľajšia činnosť, ktorá je nutná na vytvorenie poľnohospodárskeho územia. To je hlavným cieľom poľnohospodárov.

„Zotnú stromy, nechajú drevo zosušiť a neskôr to zapália, aby popol zúrodnil pôdu,“ povedala podľa Quartz Ane Alencarová, vedecká riaditeľka mimovládky IPAM (Institute of Environmental Research in Amazonia).

Požiare v amazónskom pralese zachytené kamerami z bezprostrednej blízkosti

Vinníka za tento stav možno nájsť v súčasnom prezidentovi Bolsonarovi, ktorý presadzuje ťažbu a hospodárstvo pred ochranou životného prostredia. S týmto prístupom vystupoval už vo volebnej kampani, kde sa vyjadril, že časť amazónskeho dažďového pralesa patrí Brazílii a má vďaka tomu právo ho plne ekonomicky využívať.

Brazílske média nedávno informovali, že poľnohospodári organizujú deň požiaru. Kedy chcú koordinovať spoločne svoje požiare s ostatnými poľnohospodármi, aby horeli všetky naraz, a tým dali najavo prezidentovi, že majú záujem pracovať a podieľať sa na ekonomickom spracovaní dažďového pralesa. To jasne naznačuje, že politiku súčasného prezidenta vítajú.

Prezident však svoju vinu na požiaroch odmieta. Namiesto toho konštatuje  „Volali ma kapitán Kosačka. Teraz som Nero za to, že som zapálil Amazóniu,“ povedal podľa BBC. Kto je teda za požiare vinný? Podozrieva mimovládne organizácie venujúce sa životnému prostrediu, ktoré sa snaží čo najviac obmedzovať a vyhnať ich z Brazílie.

„Nehovorím, že to tak je, ale mohla by to byť kriminálna aktivita týchto ľudí z mimovládok, aby upriamili pozornosť proti mne a proti brazílskej vláde. Toto je vojna, ktorej čelíme,“ informuje New York Times.

Nepripomína vám to niekoho? Každopádne je až zarážajúce, ako populista, ktorý sa vydáva za kresťana, brojí proti homosexuálom a ekologickým mimovládkam mohol dostať takúto moc, ktorou môže ovplyvňovať rýchlosť klimatickej zmeny drastickým spôsobom.

Brazílsky Národný inštitút pre výskum vesmíru zverejnil dáta, ktoré zhromažďuje od roku 2013. Podľa nich tento rok do augusta bolo v krajine zaznamenaných takmer 74 000 požiarov. Polovica z nich sa týkala amazonskej oblasti. Z údajov vyplýva, že čo sa týka počtu požiarov, bude tento rok rekordný. Zatiaľ je o niečo väčší ako bol v roku 2016, kedy však za požiare mohlo sucho. Podľa údajov GlobalFireData však v počte požiarov a ich rozsahoch boli aj oveľa horšie roky, t. j.  2003 a hlavne 2005. Treba však mať na pamäti, že ešte nie je koniec roka, a tak smutné prelomenie rekordu z roku 2005 nie je úplne zažehnané.

Požiare v amazónii od roku 2003. Zdroj: globalfiredata.org

Ťažba kovov

Amazónia má veľký potenciál v oblasti nerastných surovín, konkrétne medi, cínu, niklu, bauxitu, mangánu, železnej rudy a zlata. Výsledkom je, že vlády poskytujú daňové stimuly pre veľké projekty, aby podporili rozvoj. Po nástupe Bolsonara do prezidentského úradu sa investuje do ťažby ešte viac a územia, kde sa bude ťažiť, sa budú rozširovať rýchlejšie.

V minerálnej provincii Carajas v Brazílii, možno v najväčšej svetovej rezervácii medi (nachádzajú sa tu aj železná ruda, mangán a zlato), sa drevo z okolitého lesa štiepi na drevné uhlie na spaľovanie surového železa, čo vedie k ročnému odlesňovaniu 6 100 km².

Proces ťažby zlata

Ťažba kovov však má aj iné následky ako len odlesňovanie:

  • Ťažba zlata kontaminuje rieky a môže otráviť povodia, niekedy už nezvratne.
  • Do vody sa uvoľňujú toxické chemikálie, ktoré ničia voľne žijúce zvieratá a ohrozujú ľudí. Konkrétne sa jedná o ortuť, kyanid, arzén, kyselinu sírovú, kyselinu dusičnú, zinok, dusičnan amónný a xantan.
  • Riečne sedimenty blokujú v rieke priechod pre vodné živočíchy a vytvárajú menej okysličenú vodu, ktorá je náchylnejšia na komáre a choroby.
  • Nelegálni baníci v Peru do vodných tokov vypustia 30 ton ortuti ročne.
  • Ťažobné operácie často zamestnávajú deti a mládež. Mnohé z nich pochádzajú z vysídlených domorodých spoločenstiev a nemajú k tejto nebezpečnej práci na výber alternatívnu prácu.
  • Tehotné ženy a deti sú najviac ohrozené otravou ortuti. Následkami otravy ortuťou sú vývojové poruchy, oneskorenie vývinu, strata zraku, sluchu a výnimkou nie je ani smrť.
  • Baníci často nemôžu prežiť zo svojich platov a tak sa obracajú na nelegálnu ťažbu dreva, aby si doplnili príjem.

Čo môžeme urobiť my?

Ovplyvniť dopyt

  • Vyradiť alebo znížiť príjem mäsa, hlavne hovädzieho.
  • Ak už kupujeme mäso, tak od lokálnych chovateľov, u ktorých sa viete uistiť, že zviera bolo chované u nás, ideálne nevykŕmované krmivami obsahujúcich sóju.
  • Pri výkrme zvierat používať produkty, ktoré neobsahujú sóju alebo sójovú múčku.

Tlačiť na vládu a kompetentné orgány

  • Aby zrušili obchodnú dohodu s mercosur, resp. vyradili z nej produkty, ktorých výroba sa podieľa na odlesňovaní pralesa.
  • Aby všeobecne bojkotovali dovoz mäsa a sóje z krajín amazonského pralesa.
  • Aby podporovali spoločnosť k prechodu na bezmäsitú stravu.

Finančne, materiálne alebo osobnou aktivitou podporiť projekty, ktorých cieľom je ochrana dažďových pralesov.

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.

Zdroje: bbc.co.uk, theguardian.com, euractiv.com, rainforestfoundation.org

Pridajte Komentár

Návrat hore