Dažďové pralesy sú husté, tropické lesy s bohatou biodiverzitou, kde ročne dážď zabezpečí viac ako 2000 mm zrážok. Je preto veľmi dôležité ich chrániť, lebo miznú v hektároch každý deň a to nemalým príspevkom prispieva na už tak dobre rozbehnuté globálne otepľovanie. O tom, ako sa podieľať na ich ochrane z pohľadu jednotlivca alebo firmy sme už písali v článkoch Odlesňovanie a 7 tipov ako môžeš sám prispieť v boji proti odlesňovaniu.
No najsľubnejšie riešenie sa zdá prekvapivo jednoduché: dôverujte ľuďom, ktorí tam žijú. Ukázalo sa totiž, že udelenie právneho titulu domorodým komunitám na ich pôdu je pri ochrane lesov efektívnejšie, ako ich vyhlásiť za národné parky.
Môže to znieť ako zbožné želanie. Stále však pribúda dôkazov, že kontrola domorodého obyvateľstva nad lesom, ktorý po celé generácie nazývajú domovom, môže byť najlepším a najefektívnejším spôsobom jeho ochrany. Samotné udelenie formálneho titulu k ich pôde môže znamenať obrovský rozdiel.
Napríklad v peruánskej časti Amazónskeho dažďového pralesa štúdia ukazuje, že právnym nárokom domorodých spoločenstiev na ich pôdu sa v nasledujúcom roku znížili straty lesov o neuveriteľných 81 percent. Je zaujímavé, že takéto uznanie je ešte efektívnejšie ako vyhlásenie lesného regiónu za chránenú oblasť, napríklad za národný park.
„Tieto komunity majú odborné znalosti na dobré využívanie lesných zdrojov a zároveň motiváciu k takémuto využívaniu,“ hovorí Martin Simmoneau, programový manažér charitatívnej organizácie Cool Earth, ktorá pracuje priamo s domorodými komunitami v dažďových pralesoch. Podľa Simmoneaua táto informácia nie je žiadnym prekvapením. „Les im prináša jedlo, prináša im vodu, prináša im príjem. Od toho závisí ich dlhodobé prežitie a prosperita ako ľudu. Je to ich bankový účet a ich trh.“
Avšak rovnako ako všetci ľudia, aj oni si musia zarobiť na živobytie. Je na nich vyvíjaný tlak na krytie výdavkov, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ako aj doprianie si malého luxusu v živote. To všetko môže viesť napríklad k tomu, že niektorí ľudia odpredajú práva na ťažbu dreva. Dažďové pralesy však ponúkajú aj inú možnosť ako len takýto jednoduchý odpredaj.
Najlepšie výsledky sa často dostavia, keď domorodé komunity pracujú v partnerstve s priateľmi a spolupracovníkmi z iných krajín. Niekedy z iných krajín, inokedy z celého sveta. To umožní vzájomne prospešné zmiešanie tradičných vedomostí s odbornosťou a poznatkami 21. storočia.
Ako to teda vyzerá? Uvádzame tri príklady.
1. Sieť na zber semien z dažďových pralesov Rede de Sementes do Xingu v Brazílii
Dažďové pralesy v oblasti komunity Xinguov ležia v strednej Brazílii. Táto oblasť je pod zvyšujúcim sa tlakom priemyselného poľnohospodárstva a chovu dobytka. Výsledkom toho je vznik stále častejších konfliktov medzi poľnohospodármi a Xinguami. Odlesňovanie poškodzuje farmy aj dažďové pralesy tým, že prerušuje dodávky vody a zvyšuje riziko požiaru.
Snahy o opätovnú výsadbu stromov pomocou konvenčných metód zlyhávali, až kým nezasiahla nová sieť na zber semien Rede de Sementes do Xingu. Čerpá z poznatkov najmä xingujských žien, z ktorých sa mnohé stali lesnými podnikateľkami: zbierajú širokú škálu semien pôvodných druhov a trénujú členov komunity aj poľnohospodárov v tradičnej praxi známej ako mavuca. Jej súčasťou je rozptýlenie zmesi semien po pôde, čím umožňuje vysiať až 10-krát viac stromov na hektár a za polovičné náklady než pri bežnom spôsobe výsadby stromčekov jedného druhu.
K dnešnému dňu bolo obnovených viac ako 6 600 hektárov znehodnoteného dažďového pralesa. Táto obnova dramaticky znížila počet a závažnosť požiarov. Aj v roku 2019, keď v Amazónii zúrili rekordné požiare, sa v povodí, ktoré obývajú Xinguovia stratilo iba 1 600 hektárov. To je v porovnaní so 100 000 hektármi pred desiatimi rokmi, teda pred začiatkom programu veľký posun.
Sieť získala Ashdenovu cenu za inováciu v oblasti podnebia v roku 2020. Za 12 rokov svojho fungovania vytvorila táto sieť príjmy pre komunity Xingu, ktoré zbierajú semená, okolo 750 000 dolárov. Zberatelia semien sú veľmi hrdí na svoju prácu a často zdieľajú príbehy a videá zo svojej práce na sociálnych sieťach.
Projekt zároveň pomohol vyriešiť spor medzi Xinguami a cudzincami, dal obyvateľom dažďových pralesov príležitosť vychutnať si prosperujúci život v ich domovine – v lese, ktorý by inak museli opustiť pri hľadaní lepšej budúcnosti v meste.
Xingujský farmár Placides Pereira zaznamenal vplyv opätovného zalesňovania na svojej vlastnej pôde aj počas vážneho sucha v roku 2016. Hovorí: „Potok, ktorý prechádza popri mojom dome, nevyschol. Profesor z univerzity prišiel urobiť výskum na moju farmu a ja som mu začal rozprávať svoje poznatky. Nevedel som, že ľudia chcú vedieť, čo viem. “
2. Daždový prales v Ene Valley, Peru
Odľahlé perské údolie Ene je domovom obyvateľov Asháninky. Ich spôsob života bol v posledných desaťročiach ťažko zasiahnutý následnými dopadmi partizánov Shining Path, kokaínovej mafie a teraz vpádmi drevorubačov. Títo ľudia vyvíjajú tlak na komunity, aby stromy na svojom území rozpredali za ceny hlboko pod trhovými.
Tomuto tlaku ľudia, ktorým chýbajú peniaze na zaplatenie potrebných vecí, ako sú vzdelávanie a lieky, majú ťažkosti odolať. Niektorí sú však odhodlaní nepodľahnúť. Niekoľko spoločenstiev Asháninka vytvorilo partnerstvá s charitatívnou organizáciou Cool Earth, aby pomohli vyvinúť udržateľnejšie spôsoby obživy. Tieto spôsoby obživy udržujú les nedotknutý, ale môžu sa viac ako vyrovnať jednorazovej finančnej injekcii, ktorá by pochádzala z ťažby dreva.
Medzi ne patrí pestovanie kávy a kakaa, pričom obidve môžu prosperovať v tieni stromov dažďových pralesov. Spoločnosť Cool Earth poskytuje financovanie a školenie, aby pomohla poľnohospodárom v Asháninke zlepšiť kvalitu ich kávy a kakaových zŕn, nájsť prirodzené spôsoby, ako ich chrániť pred chorobami, a spojiť sa s miestnymi kupcami a regionálnymi trhmi. Tieto prirodzené spôsoby im pomáhajú zabezpečiť slušnú cenu za tieto vysoko kvalitné výrobky – s pridanou hodnotou kávy a čokolády „pestovanej v dažďových pralesoch“.
Takéto hospodárenie pomáha odbúravať tlak na les metódami pestovania na princípe sekania a pálenia, ktoré sa tradične používajú na pestovanie základných plodov, ako je yuca. Vďaka pokroku v satelitnom snímaní môžu samotní Asháninka teraz vidieť jeho vplyv. Prirodzené spôsoby povzbudzujú obyvateľov k hľadaniu udržateľných alternatív a ukazujú, že keď si pôvodné skupiny udržia kontrolu nad svojou pôdou, straty lesov to dramaticky zníži. Napríklad o viac ako 70 percent v okrese Rio Tambo, kde prebiehajú partnerstvá Cool Earth.
3. Dažďové pralesy v povodí Konga, Kamerun
Mimo Amazonky je najväčšia zostávajúca skupina dažďových pralesov na Zemi v povodí rieky Kongo. Je domovom ohromujúcej rozmanitosti voľne žijúcich živočíchov so 400 druhmi cicavcov, vrátane goríl, opíc bonobo a lesných slonov. Tieto dažďové pralesy sú bohaté na ľudskú rozmanitosť a sú obývane viac ako 150 etnickými skupínami, vrátane Baka, z ktorých každá má svoje vlastné zásoby vedomostí a skúseností s lesom.
A práve tu, za hranicami Kamerunu, sa zakorenili niektoré z úspešnejších afrických iniciatív v oblasti dažďových pralesov. Krajina uznala viac ako 260 dažďových lesov, ktoré patria miestnym spoločenstvám. Týmto spôsobom miestnym obyvateľom skutočne poskytla práva na pôdu nad ich domovským lesom.
Niektorým z nich pomáha vyťažiť z ich práv maximum aliancia Rainforest Alliance. Spolupracuje s komunitami v juhovýchodnom Kamerune v okolí biosférickej rezervácie Dja, ktorá je domovom vzácnej gorily nížinnej oblasti. Aliancia Rainforest pomohla založiť komunálne podniky, aby miestnym obyvateľom umožnila profitovať z udržateľnej ťažby dreva a iných lesných produktov. Napríklad divé mango a semená Njansang, ktoré sa používajú na prírodné oleje a mydlo.
Vďaka prepojeniu na kupujúcich, ktorí im za svoje výrobky dajú spravodlivú cenu, zaznamenali niektoré komunity päťnásobný nárast výnosov. To im pomáha nielen vytrhnúť ich z chudoby, ale dáva im to motiváciu a dôvody na ochranu ich lesov do budúcnosti.
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroj: sementesdoxingu.org.br, positive.news, rainforest-alliance.org, coolearth.org, sk.wikipedia.org