Vplyv klimatickej zmeny na zdravie obyvateľstva

O zdravotných dôsledkoch klimatickej zmeny sa porozprávame s Radkou Slebodníkovou, zakladateľkou iniciatívy Medici za klímu.

Čo ťa inšpirovalo stať sa aktivistkou a prečo si si za svoje štúdium vybrala práve medicínu? 

Moje aktivistické počiatky vznikli na základe iskry, ktorú vo mne prebudil istý dokument. Bol o spôsobe šitia a výroby riflí v dnešnej spoločnosti. Už predtým som síce počula o kritike našeho konzumného spôsobu života založeného na netrvácnych produktoch, ktoré nepotrebujeme, no nikdy som nepočula príbehy plné utrpenia, bolesti a neprávosti, ktoré existujú aj v prípade výroby obyčajných nohavíc. Je ťažké nesúcitiť s ľuďmi, ktorých slzy, pot a drinu si kupujeme za pár drobných. 

Medicínu som sa rozhodla študovať z podobných dôvodov. Rada pomáham ostatným, či už je to v riešení nejakých problémov, rád alebo pozitívnym akciám v akomkoľvek neférovom jednaní. Zaujímajú ma vedy, ktoré sú v medicíne prevalentné, teda chémia a biológia. Rada sa dozvedám nové poznatky a aplikujem ich tam, kde môžu pomôcť. 

V skutočnosti za mojím projektom Hnutie za klímu patrí prvá vlna pandémie, kedy som dostala nápad a odvahu niečo vlastné založiť. Je príjemné vedieť, že sa aspoň nejakým spôsobom angažujeme v tvorbe politík, aplikovaní demokracie a koniec koncov dodávame nádej a pomocnú ruku, tým ktorí to najviac potrebujú. 

A o to nám ide aj v Medikoch za klímu. V tejto iniciatíve chceme poukázať na vážnosť klimatických zmien a na ich priamy dopad na ľudské zdravie. Zatiaľ začíname s webinármi, pre osvetu našich spolužiakov, medikov, zdravotníkov i lekárov. Spolupracujeme s českými spolkami medikov, slovenskou asociáciou medikov a oslovili sme na pomoc i Univerzitu Komenského v Bratislave a samotnú Lekársku fakultu UK v Bratislave.

Na Slovensku nás podporuje spolok medikov v každom jednom meste, kde máme lekársku fakultu, teda Bratislava, Martin a Košice. Aj vďaka tejto podpore veríme, že sa nám podarí na problém upozorniť a aj na našich fakultách a školách zaviesť ekologické opatrenia, ktoré majú šancu pomôcť. Zároveň tým chceme v ľuďoch, študentoch a študentkách vyvolať chuť sa aktivizovať, niečo meniť, vymýšľať nové technológie a inovovať. Podpora vedy a výskumu bude nepochybne hrať kľúčovú úlohu v boji s klimatickou krízou. 

Tak na úvod skúsme zo široka. Aké zdravotné problémy spôsobuje klimatická zmena v súčasnosti vo svete a ktoré z nich sa týkajú Slovenska?

Klimatická kríza v súčasnosti ohrozuje mnoho aspektov zdravia a ekosystémov, na ktorých sme priamo závislí. Týka sa najmä kontinuálneho zhoršovania kvality ovzdušia, rozmachu externých alergénov, akým je napríklad peľ, zvýšený výskyt ochorení prenášaných vektormi (prenášači ochorení, napr. komáre) a ochorení prenášaných vodou a jedlom, znížená produkcia strukovín a obilnín, čo bude mať ďalekosiahle následky aj na migráciu a sociálne politiky krajín, zhoršené mentálne zdravie a poruchy ovplyvnené stresom (napríklad štúdie dokazujú zvýšenie hladín úzkosti a post-traumatickú poruchu u ľudí, ktorí boli ovplyvnení hurikánom Katrina), ďalej to sú záplavy (tie sú druhé v úmrtnosti v rebríčku udalostí súvisiacich s počasím), s nimi súvisia vlhké obydlia, kde sa môžu ľahko rozmnožovať vírusy, baktérie a parazity a s ktorým súvisí tiež vyššia prevalencia astmy, ďalej to sú požiare a ďalšie extrémy počasia a veľké teplotné rozdiely. 

Klimatická zmena sa teda momentálne dotýka sociálnych a ekologických činiteľov. Ak by sme ich kategorizovali, jedná sa teda najmä o čistú vodu, vzduch a bezpečný príbytok, ktoré sú základom pre život a zdravý vývin človeka. 

Slovensko je krajina, ktorá je klimatickou krízou dotknutá menej ako iné. Aspoň to teda často počúvame od ľudí, ktorí nám hovoria, načo to všetko robíme (smiech). 

Je to čiastočne pravda. Slovensko je vnútrozemskou krajinou nachádzajúcou sa v miernom klimatickom pásme. Zo štúdií vieme, že najviac budú ovplyvnené ostrovné krajiny, obrovské aglomerácie a krajiny s hranicou ležiacou pri mori, oceáne. Klimatické podmienky sú v takýchto krajinách často iné, s vyšším rozdielom teplôt, s radikálnejšou manifestáciou prúdov a podobne. 

Z týchto dôvodov je zjavné, že aj klimatická kríza bude na našu eurocentrálnu polohu miernejšia. V žiadnom prípade to však neznamená, že môžeme sedieť so založenými rukami a prizerať sa ako zvyšok sveta horí. Klimatická zmena je hlavne výzvou, ktorá nepozná hranice.

Fabriky v Číne ľahko môžu ovplyvniť klímu na druhej polovici sveta. Rovnako ako sa ozónová diera nachádza nad pólmi, na ktorých sa tvorí len málo emisií. Planéta a ekosystémy v nej sú však jedným celkom, preto sa k nej týmto spôsobom musíme aj chovať. Nie je čas na nedôležité územné spory, porovnávanie ekonomík a nazeranie ponad plece, čo chystá susedný štát. Klíme nezáleží na sociálnych konštruktoch predstavujúcich štáty a nepozerá na hranice. 

Na Slovensku najväčšie problémy v oblasti klímy nevychádzajú ani tak zo zmeny podnebia, aspoň teda nie v súčasnej dobe, ale práve z odvetví ako priemysel. V blízkej budúcnosti sa však tento trend zmení. 

Konkrétne musím spomenúť napríklad odkalisko Poša, ktoré bolo dokonca vyhlásené za ekologickú záťaž. Občianske združenie Za našu vodu už dlhodobo rieši problém odkaliska a nebezpečných látok, ktoré sa v ňom stále nachádzajú. Odkalisko totiž slúžilo v minulosti ako odpadné miesto pre podnik Chemko Strážske.

Odkalisko Poša
Odkalisko Poša

Toto okolie je pre výrobu PCB látok (polychloróvaných bifenylov) zamorené od pôdy až po vodu. Ovplyvnené sú rieka Laborec, populárna Domaša i Zemplínska Šírava. Toto nie je malá oblasť, len v regióne okolo Domaše je koncentrácia PCB látok zvýšená 100x, čo má zdravotné následky. Takto postihnutých je len v tomto regióne okolo 250 000 Slovákov a Sloveniek, rozhodne teda nejde o malé čísla. Polychloróvané bifenyly pôsobia hlavne na reprodukčný systém, fertilitu a plod.

Je to nesmierne nebezpečná látka, ktorú sme u nás divoko vyrábali a polovicu exportovali do zahraničia. Ľudia v okolí Domaše sú ohrození vodou, pôdou, rastlinstvom aj, živočíšstvom. A takýchto enviro zaťaží máme na Slovensku okolo 2000.

Aké zdravotné problémy nás čakajú v blízkej budúcnosti, dajme tomu v horizonte najbližších 50 rokov?

V horizonte najbližších rokov to podľa najnovších predpovedí a dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nevyzerá ružovo. Medzi 2030 a 2050 je predpokladaný nárast úmrtnosti práve z dôvodu klimatickej krízy o 250 000 za rok. Ako najčastejšie príčiny smrti sa považujú podvýživa, malária, hnačka a teplotný stres. 

Samozrejme každá oblasť sveta bude klimatickú krízu znášať inak. Najväčší problém činí pre rozvojové krajiny, ktoré majú najmenej rozvinutú infraštruktúru a paradoxne najmenej prispievajú k problémom klimatickej krízy svojimi emisiami. V klíma hnutiach preto vznikli iniciatívy na podporu týchto oblastí a ľudí v nich žijúcich, tzv. najviac zasiahnutí ľudia a oblasti (MAPA = Most affected people and areas). Krajiny tretieho sveta budú a už stoja v prvej línii boja proti klimatickej kríze, hoci sú najviac zneužívané, hlavne v oblasti surovín, pracovnej sily a priemyslu.

Bohužiaľ i momentálna epidemiologickú situácia ukazuje, že s problémami klimatickej zmeny treba niečo robiť. Napríklad počet ochorení prenášaných vektormi sa pravdepodobne bude zvyšovať s rastúcimi prudkými výkyvmi počasia.

Medzi takéto ochorenia patrí napríklad malária, dengue a západonílsky vírus. Vektory, alebo prenášači môžu nosiť vírusy, baktérie alebo jednobunkovce, ktoré spôsobujú rôzne typy ochorení. Môžeme sa napríklad pozrieť na príklad západonílskeho vírusu. Je prenášaný komármi, ktorým na rast a rozmnožovanie vyhovujú teplejšie podmienky. Taktiež to ovplyvňuje počet uhryznutí, ktorý sa s vyššou teplotou zvyšuje. Rovnako sa zmenšuje aj inkubačná doba vírusu v tele komára, čo ultimátne znamená viac nakazených. (1, 2)

Rozšírenie výskytu prenášačov malárie do roku 2050

Opakovanie, distribúcia a prevalencia týchto ochorení úzko súvisí s klimatickými zmenami. Jedná sa najmä o extrémy v oblasti vysokej a nízkej teploty, zrážkový algoritmus a podobne. Klimatická kríza má predstavovať značné riziká aj v období blízkej budúcnosti. Predpokladáme, že sa značne zvýši výskyt závažných ochorení tohto typu vo viacerých geografických oblastiach, kde sa predtým nenachádzali a tiež častejšie. V súvislosti s globalizáciou, medzištátnym leteckým spojením a častým cestovaním, je rozmach týchto chorôb novým normálom. (3)

Samozrejme nás čakajú extrémne výkyvy počasia, ako sú napríklad častejšie záplavy a požiare, ktoré obe priamo ohrozujú ľudské životy. 

Znížená produkcia potravín na obyvateľa z dôvodu vyčerpania pôdy, zvýšenia počtu obyvateľov na zemi a zlým pestovateľským podmienkam kvôli zmene podnebia zaiste spôsobia podvýživu, zvlášť v niektorých rizikových oblastiach, ktoré trpia už teraz. Tieto problémy sa môžu prehĺbiť až do hladomoru, ktorí nespôsobí len straty na životoch, ale aj masívnu migráciu do krajín s funkčným systémom a akou takou istotou potravy. Z dôvodu zvyšovania teploty v niektorých oblastiach sa môžu vyskytnúť supervírusy a baktérie, na ktoré budeme potrebovať omnoho radikálnejšie opatrenia ako tie na COVID-19. 

Voda je ďalším ukazovateľom zvyšovania hrozieb klimatickej krízy. 1 miliarda ľudí získava potrebné bielkoviny v potravinách vďaka rybárčeniu na korálových útesoch. Nielenže sa v čoraz väčšom množstve oceánskych a morských živočíchov nachádzajú mikroplasty a polychlórované bifenyly, ktoré sa akumulujú v našich telách a môžu spôsobovať rad zdravotných komplikácií, ale biodiverzita s rastom emisií klesá a tak nebudú mať títo ľudia ani prácu ani obživu.

Mŕtvy korálový útes. Živé korálové útesy tvoria hlavný zdroj obživy pre miliardu ľudí.
Mŕtvy korálový útes. Živé korálové útesy tvoria hlavný zdroj obživy pre miliardu ľudí.

Scenáre nebývajú priaznivé, klimatická kríza doslova dokáže ovplyvniť každý aspekt našeho života. Už nestačí nepoužívať slamky a nebaliť banány so sáčkov v obchode, či využívať hromadnú dopravu namiesto jazdenia. To čo súrne potrebujeme sú systémové zmeny, ktoré budú intersekcionálne, progresívne a založené na vedeckých dôkazoch a štúdiách. 

Dá sa na niektoré tieto problémy,  pripraviť nejakými opatreniami?

Opatrenia mali byť pripravené už dávno. Rok sa míňa s rokom, volebné obdobie s ďalším, biely dom v USA mení farby, ale skutočnú podporu iniciatívam, snaha niečo robiť a ambiciózne opatrenia zatiaľ nevidno. 

V skutočnosti ťažko povedať. Existujú body, z ktorých už niet návratu. Vedci tvrdia, že niektoré tieto body sme už prekonali a svet, príroda, sa z toho nepamätá. Iné názory sú optimistickejšie. Pre nás je však dôležité to, že zmena je potrebná inak budeme musieť čeliť omnoho horším následkom. Nie ako jednotlivé krajiny, štáty a národy, ale ľudská rasa. Otázka opatrení by ani nemala byť na mieste, odpoveď by mala byť jasná. 

Verím, že klimatická kríza je jednou z najťažších, ak nie najťažšou, skúškou, akú kedy ľudstvo zažilo. Pandémia koronavírusu a zvládanie prekážok, ktoré hádže pod nohy sa v tomto smer javí ako malá výzva, ktorá je predzvesťou niečoho oveľa desivejšieho. 

Musíme sa sústrediť na jedno, znižovať emisie, podporiť 65% a snažiť sa aktívne zlepšovať situáciu vo vede a výskume. Len tak môžeme prekonať dôsledky klimatickej krízy, za pomoci vedy, zdravého rozumu, ľudskej spolupatričnosti a prezieravosti. 

Veľa ľudí o týchto súvislostiach klimatickej zmeny a zdravotného stavu nevie. Často si spájajú klimatickú zmenu s tým, že bude vonku teplejšie, prípadne, že sa roztopí pár ľadovcov v polárnych oblastiach. Plánuje vaše hnutie informovať verejnosť v tomto smere intenzívnejšie? 

Áno, rozhodne. Mám pocit, že ak by boli ľudia informovanejší o dopadoch klimatickej zmeny aj na ich zdravie, správali by sa inak. K aktivistom, k vláde, k tejto téme. Mnohí vedia, že problém existuje, ale z osobnej skúsenosti mám pocit, že pre nich nie je dostatočne urgentný. Koniec koncov, myslia si, že nás bežný život sa nezmení. Že naše bežné zvyky ostanú normálne, tak ako doteraz. Že budeme stále chodiť do obchodov, kde budeme potraviny baliť mikroténovými vreckami, zeleninu nakupovať zabalenú v štyroch plastoch a všetkého bude nadostač. Nie je tomu však tak. Klimatická kríza útočí na naše základné potreby, akou je jedlo, prístrešok, voda a čistý vzduch. Bez tohto sa nedá existovať. Ak áno, zdravotné riziko je obrovské. 

Hlavne dúfam, že Medikov za klímu podporia aj iní ľudia a nezostane to len na vysokých školách. Chceli by sme ozaj zapojiť širokú verejnosť a ukázať im, že sa nejedná len o polárne medvede, slamky a čínske hračky. Tento problém je tu a teraz, a aj Slovensko vie do istej miery ovplyvniť, ako sa bude rozvíjať. 

Prvou našou akciou je webinár zameraný na dopady klimatickej krízy na zdravie. Budeme diskutovať s českou lekárkou MUDr. Annou Kšírovou, ktorá je súčasťou iniciatív Doctors for future a Parents for future v Českej republike. Nakoľko je zdravie v súvislosti s klímou veľmi dôležitá téma, sme radi, že máme možnosť sa jej spýtať zaujímavé otázky. Ľudia, ktorí to budú sledovať zdarma online na Facebooku jej takisto môžu dávať otázky a to cez aplikáciu Slido. Dúfame, že našimi webinármi a ďalšími aktivitami, ktoré plánujeme pomôžeme verejnosti správne pochopiť túto problematiku a jej závažnosť. 

Diskusia, alebo teda prvý webinár sa koná 18.11. o 17:00 na Facebook Live. Odkaz na udalosť, kde sa môžete pridať, aby ste dostali upozornenie pred eventom: https://fb.me/e/27mRwl1a2

Všetkých srdečne pozývame! 

Radke ďakujem za rozhovor a nové informácie pre našich čitateľov. Tipy, ako môžeš pomôcť v boji proti klimatickej zmene nájdeš v tomto odkaze https://ecoheromagazine.com/category/stop-global-warming/

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.

Zdroj: health2016.globalchange.gov, cdc.gov/climateandhealth/effects/default.htm

Pridaj komentár