Zero Waste má prezývku Popoluška trvalej udržateľnosti. Jedným z dôvodov je aj to, že šetrenie energie a vody dostáva väčšinu pozornosti a investícií oproti znižovaniu produkcie odpadu. Čiastočne aj preto, lebo niektorí ekohrdinovia vnímajú ZW ako niečo nezávislé, čo rieši problém plastov v oceánoch a problémy s odpadom, ale nie ako niečo, čo bojuje proti klimatickej zmene. Týmto článkom by som chcel priblížiť, aký veľký vplyv má odpad na globálne otepľovanie, keďže výroba tovaru a následný odpad významne prispieva k tvorbe emisií skleníkových plynov.
7 spôsobov, ako odpady prispievajú ku klimatickej zmene
1. Emisie z ťažby surovín – stromy, kovy, ropa a iné materiály sa musia ťažiť zo životného prostredia. Proces ťažby a následné vyčerpanie zdrojov uvoľňuje skleníkové plyny a narušuje ekosystém.
2. Preprava tovaru a materiálov – suroviny musia byť prepravené do spracovateľských a výrobných tovární. Väčšina konečných výrobkov má následne niekoľko fáz prebaľovania a prepravy. Materiály alebo hotové výrobky sú prepravované z jedného miesta na druhé, čím sa zvyšuje ich vplyv na klímu. Hotové výrobky sa musia prepraviť do maloobchodných predajní, prípadne ešte predtým do veľkoskladov alebo v najlepšom prípade priamo k spotrebiteľovi. Tam však uhlíková stopa nekončí, keďže materiály, hlavne obaly a iný odpad, sa znova viackrát prepravujú na skládky, do zariadení na výrobu elektrickej energie alebo na recykláciu.
3. Emisie z výroby – buď priamo z výrobného zariadenia alebo nepriamo cez energiu, ktorú zariadenie a celková výroba využíva.
4. Skládkový metán – niektoré materiály sa rozkladajú v anaeróbnom prostredí (mikrobiologický rozklad organických zložiek odpadu) a následne sa uvoľňuje metán, ale aj iné skleníkové plyny.
Zdroj: Teso.cz
5. Emisie zo spaľovania – aj keď najnovšie technológie filtrácie dokážu zachytiť už väčšinu škodlivých látok, stále sa pri spaľovaní odpadu produkujú skleníkové plyny na úrovni spaľovania čierneho uhlia.
6. Znečistenie oceánov – jednorázové plastové predmety a iné odpady, ktoré sa dostávajú do oceánov, poškodzujú jeho ekosystém. Okysľovanie a otepľovanie oceánu má za následok zníženú účinnosť pohlcovania CO2.
7. Ťažba dreva – z lesov, hlavne z tých starších a z ďažďových pralesov má za následok ďalšiu produkciu CO2, ako aj stratu potenciálneho pohltenia CO2 (ročne pohltí jeden priemerný strom približne 4kg CO2).
Vplyv odpadov na klimatickú zmenu nie je vôbec zanedbateľný. Ak ste si ešte doteraz neosvojili životný štýl Zero Waste, máme pre Vás niekoľko ZW tipov, ktoré pomáhajú v boji proti klimatickej zmene:
1. Kúpa oblečenia a iného tovaru z druhej ruky – znižuje sa uhlíková stopa z dopravy, výroby a elektrickej energie kompletne celého cyklu výroby na jeden výrobok.
2. Kúpa v bezobalovom obchode – znížená uhlíková stopa z výroby obalov, ako aj z dodatočnej dopravy tovaru.
3. Vypestovanie vlastnej úrody – znížená uhlíková stopa z dopravy, výroby obalov a možnosť zníženia CO2 aj pri samotnom pestovaní (využitie vlastného hnojiva z vermikompostéra, nepoužitie pesticídov).
4. Zníženie množstva odpadu a triedenie odpadu – menej odpadu na skládkach, ktoré sú po energetike, doprave a odlesňovaní najväčším zdrojom skleníkových plynov.
5. Osobný odber pri kúpe výrobku– šetrí nielen obalovú stopu, ale aj uhlíkovú z dopravy a výroby obalu naviac.
6. Používanie vlastných obalov, vrecúšok, tašiek pri nakupovaní v bežných obchodoch a na trhoch – menej vyprodukovaného CO2 pri ťažbe surovín potrebných na výrobu obalov ako aj pri samotnej výrobe.
7. Nepoužívať alebo aspoň nevyhadzovať plastové fľaše, slamky, príbory a iné jednorazové plastové výrobky do riek či na pláže – podporíte tým život v oceáne, nevytvárajú sa mŕtve zóny, vďaka čomu vie oceán vstrebať viac CO2 zo vzduchu.
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroje: gbci.org