Odlesňovanie (deforestácia)

Definícia odlesňovania (deforestácie)

Podľa všeobecne prijímanej lesníckej definície sa za les považuje porast, ktorého stromy dosahujú výšku aspoň 5 m a zápoje korún aspoň 25%. Odlesňovanie (deforestácia) je proces, pri ktorom dochádza k úbytku lesa bez jeho následného obnovenia.

Príčiny odlesňovania

Sú rôzne príčiny a závisia od konkrétneho odlesňovaného lesa. Mnohí si mylne myslia, že výrub lesov je len kvôli drevu a jeho výrobkom, ale nie je to tak.

Prírodné príčiny – požiare, erupcie sopiek, počasie, podkôrny hmyz, prírodné katastrofy (najmä silný vietor a suchá).

Ľudské príčiny – výroba nábytku, stavby, papier, premnoženie podkôrneho hmyzu (vplyvom globálneho otepľovania a kvôli nedostatočným opatreniam proti premnoženiu podkôrneho hmyzu).

Odlesňovanie - následky na Borneu
Zvyšky dažďového pralesa na Borneu.

Ľudské príčiny odlesňovania v tropických dažďových pralesoch
(zoradené od najškodlivejších)

Južná a stredná Amerika

  • Pestovanie sóje (31% z celosvetovej produkcie a zaberá 18% všetkej poľnohospodárskej pôdy v Brazílii).
  • Chov hovädzieho dobytka a ošípaných, pastviny.
  • Malí roľníci (pre ktorých je odlesňovanie jedným z hlavných zdrojov príjmu) odlesnia asi 14% z celkovej odlesnenej plochy v Brazílii.
  • Ťažba nerastných surovín, hlavne železnej rudy a bauxitu na výrobu hliníka (zodpovedné za 10% odlesnenia amazonského pralesa v roku 2017).
  • Predaj tropického dreva.

Afrika

  • Predaj tropického dreva pre svetový trh (najmä z Madagaskaru).
  • Výroba dreveného uhlia, výrub stromov na palivo pre domácnosti.
  • Uvoľnenie pôdy pre poľnohospodárstvo, hlavne maniok a palma olejná.
  • Následkom expanzie pestovania kakaa bude v nasledujúcom desaťročí strata 176 – 395 kilometrov štvorcových tropického dažďového pralesa.

Ázia

  • Produkcia palmového oleja (viac informácii o tejto téme nájdete v tomto dokumente: https://www.youtube.com/watch?v=god62gLOx_4).
  • Pestovanie plodín, hlavne na výrobu krmív.
  • Predaj tropického dreva.
  • Výroba a predaj papiera.
Obeť odlesňovania Orangutan bornejský
Orangutan bornejský sa stal obeťou palmových plantáží, pre ktoré je braný ako škodca. Desiatky z nich sú ročne zavraždený robotníkmi pracujúcimi pre výrobcov palmového oleja.

Ľudské príčiny odlesňovania lesov mierneho pásma

  • Ťažba dreva kvôli finančnému zisku z predaja pre výrobu nábytku a papierenský priemysel
  • Kalamity z dôsledku extrémnho počasia
  • Požiare
  • Drevokazný hmyz

Dôsledky odlesňovania

Globálne otepľovanie

Lesy využívajú na svoju stavbu a fotosyntézu oxid uhličitý, ktorý prispieva k skleníkovému efektu asi 25%. Odlesňovanie je zodpovedné za približne 12 – 20% emisií oxidu uhličitého, čo ho radí na druhé miesto v zdrojoch emisií po spaľovaní fosílnych palív. Hovädzí dobytok, ktorý je chovaný vo veľkom množstve aj na odlesnených častiach Amazonského pralesa, tiež prispieva ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom ďalšieho sklenníkového plynu – metánu.

Strata biodiverzity

Týka sa to hlavne dažďových pralesov, ale z časti aj ostatných lesov. Čísla hovoria za všetko, aj keď je ťažké odhadnúť celý rozsah škôd. 50 – 80% druhov rastlín a živočíchov žije v dažďových pralesoch, väčšinu z nich tvoria dokonca endemity (druhy živočíchov alebo rastlín, ktoré sa vyskytujú iba v jednej špecifickej oblasti). So stratou biodiverzity súvisí aj to, že štvrtina súčasných liekov pochádza alebo je odvodená zo zlúčenín, ktoré boli objavené v dažďových pralesoch. Odlesňovaním tak prichádzame o mnoho potenciálnych liečiv.

Lokálne dôsledky odlesňovania

Odlesnená pôda je vo väčšine prípadov postihnutá eróziou, ktorá ma za následok povodne. Hlavne v dažďových pralesoch, kde je zvýšený počet zrážok, je erózia pôdy zvlášť deštruktívna, keď voda odplavuje pôdu do mora, čím spôsobuje úbytok koralov v pobrežných oblastiach či problémy vodným elektrárňam. Podotknúť treba taktiež aj to, že sa pôda v pralesoch nachádza len vo veľmi tenkej vrstve a zároveň je krehká, čo zväčšuje riziko jej premeny na púšť.

Miera odlesňovania

Mieru odlesňovania si môžete pozrieť na satelitných snímkach na stránke globalforestwatch. Odlesňovanie je v tejto mape merané na základe straty/prírastku stromovej pokrývky. Pomocou nastavení obdobia si môžete vizuálne pozrieť, aká rozsiahla bola strata krytu stromov v danom období na danom mieste.

Odlesňovanie celosvetovo od roku 2001
Miera celosvetového odlesňovania od roku 2001. Zdroj: WRI

Odlesňovanie – riešenia (zoradené od najväčšieho efektu)

Jednotlivec alebo rodina

  • Ideálne znížiť príjem mäsa na minimum alebo aspoň prejsť z hovädzieho na niečo s nižším dopadom na životné prostredie, napríklad kuracie mäso. Ak už musí byť hovädzie mäso, tak nech nie je zo zvierat chovaných v Južnej Amerike ale z lokálneho chovu.
  • Vyradiť zo stravy alebo aspoň obmedziť potraviny obsahujúce palmový olej.
  • Nekupovať čokolády a výrobky z kakaa, ktoré bolo vypestované na odlesnených častiach dažďového pralesa.
  • Nekupovať exotické drevo a výrobky z neho.
  • Minimalizovať využívanie dreva a papiera, prípadne maximalizovať používanie recyklovaných variantov (recyklovaný papier, nábytok z bazáru a pod.).
  • Pri chove zvierat nevyužívať alebo aspoň obmedziť používanie krmív zo sóje pestovanej v Južnej Amerike, Afrike alebo v iných oblastiach, kde sa nachádzajú tropické dažďové pralesy.
  • Všeobecne sa vyhýbať veciam a činnostiam, ktoré podporujú globálne otepľovanie, ktorého dôsledkom sú rozsiahle požiare lesov.
  • Na vyhrievanie domácností nevyužívať drevo alebo drevené uhlie.
  • Voliť si do vlády takých ľudí, ktorí zabezpečia dôkladnú ochranu lesov.
  • Ak je možnosť, tak zasadiť na svojom pozemku čo najviac stromov, čo les síce nevytvorí, ale viac stromov nikdy nie je na škodu, práve naopak.
  • Podporiť nadácie a organizácie, ktoré sa venujú ochrane lesov.
  • Ďalšie tipy nájdeš v článku 7 tipov ako môžeš sám prispieť v boji proti odlesňovaniu

Výsadba nového dažďového pralesa na Haiti zmierňuje následky odlesňovania.
Výsadba nového dažďového pralesa na Haiti

Podniky, korporácie

  • Reštaurácie by mali vyradiť alebo obmedziť jedlá z mäsa z ponuky, prípadne aspoň využívať mäso z vlastnej krajiny, ak to nie je krajina v Južnej Amerike.
  • Nepoužívať pri výrobe palmový olej.
  • Pri chove zvierat nevyužívať krmivá zo sóje.
  • Nepoužívať pri výrobe kakao pestované na odlesnenej pôde po dažďovom pralese.
  • V prevádzkach, kanceláriách a kdekoľvek inde vo firme čo najviac využiť recyklovaný nábytok a recyklovaný papier.
  • Nepoužívať pri výrobe alebo dekoráciách exotické drevo.
  • Nepodporovať činnosti, ktoré zvyšujú globálne otepľovanie.
  • Podporovať nadácie a organizácie, ktoré sa venujú ochrane lesov.

Vláda

  • Zabezpečiť dostatočnú ochranu lesov legislatívou.
  • Zakázať dovoz mäsa a sóje z Južnej Ameriky, palmového oleja z Indonézie.
  • Predložiť návrhy zákonov, ktoré umožnia povinne využívanie recyklovaného papiera v štátnej správe či vo firmách, napríklad pri vedení účtovníctva.
  • Využívať v štátnych firmách a kanceláriách používaný nábytok alebo aspoň nábytok, ktorý nie je z tropického dreva.
  • Prijímať zákony, ktoré pomôžu zastaviť odlesňovanie.

Zdroj: worldrainforest, globalforestwatch, wri, WWF

Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.


1 názor na “Odlesňovanie (deforestácia)”

  1. Pingback: Dažďové pralesy – spôsob ochrany, o ktorej sa veľa nehovorí - EcoHero Magazine

Pridajte Komentár

Návrat hore