Podľa satelitného výstražného systému Deter sa za prvých šesť mesiacov roka Amazonský dažďový prales odlesňoval o 34 % menej, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a v júli dokonca o 60 %.
Tento pokrok ukazuje na význam politických zmien. Pred rokom sa počas vlády prezidenta Jaira Bolsonara, Amazonský dažďový prales prežíval jednu z najhorších sezón vyrubovania a požiarov. Avšak po prevzatí moci novou administratívou vedenou Luizom Ináciom Lulom da Silvom začiatkom tohto roka, vláda začala tvrdo postihovať pôdnych špekulantov, realizovala polovojenské operácie na odstránenie nelegálnych baníkov, zvýšila rozsah domorodých území a zriadila viac chránených oblastí.
Summit Amazonského dažďového pralesa
V Beléme sa 8. až 9. augusta uskutoční summit Amazonského dažďového pralesa za účasti ôsmich krajín dažďového pralesa: Brazílie, Kolumbie, Bolívie, Peru, Ekvádora, Venezuely, Guyany a Surinamu.
Marina Silva upozornila, že akútna hrozba klimatickej krízy spôsobujúcej rekordné teplo v mnohých juhoamerických krajinách znamená, že summit musí mať konkrétne praktické výsledky, nielen symbolické vyhlásenia jednoty. Cieľom je zabrániť, aby Amazonský dažďový prales dosiahol bod zlomu, kedy by začal vysýchať a hynúť. Vedci varovali, že k tejto kritickej zmene je už prales veľmi blízko a malo by to veľký celosvetový vplyv na globálne otepľovanie.
Brazília navrhla, aby každá z ôsmych krajín vypracovala akčný plán, spoločne vytvorili vedecký panel, ktorý ich bude informovať o najnovších údajoch, a aby si vymieňali osvedčené postupy na dosiahnutie troch cieľov summitu: chránili lesy a tradičné národy, bojovali proti nerovnosti a posilňovali demokraciu.
Dôvody spomalenia odlesňovania Amazónskeho dažďového pralesa
Podľa nezávislých analytikov sa odhaduje, že pokles odlesňovania môže dosiahnuť až 70 %. „Toto je neuveriteľné a úplne šialené,“ vyhlásil Tasso Azevedo, lesný inžinier a zakladateľ analytického tímu MapBiomas. „Ak sa to stane, bude to najväčší pokles od roku 2005. Stále sa však snažíme zistiť, prečo sa to deje tak rýchlo.“
Spomalenie pravdepodobne spôsobili viaceré faktory: vláda obnovila embargá a vykonala ďalšie ochranné opatrenia, technické analýzy rýchlejšie a presnejšie identifikovali problémové oblasti, banky aktívne zamedzovali úvery vlastníkom pôdy zapojeným do vyrubovania stromov a poľnohospodári zvýšili svoju ostražitosť v reakcii na nové zákony Európskej únie týkajúce sa obchodu bez odlesňovania. Nie je náhoda, že odlesňovanie neskleslo tak výrazne v savane Cerrado, pretože na ňu sa ešte nevzťahujú kontroly EÚ.
Boj s odlesňovaním bude pokračovať
Marina Silva varuje, že predbežné satelitné údaje za jeden mesiac ešte neznamenajú trend. Aby získali jasnejší obraz, budú musieť sledovať situáciu niekoľko rokov, pretože vláda hodnotí ročné údaje od augusta do júla. To znamená, že do tohtoročného súčtu sa zahrnú aj zničujúce posledné mesiace Bolsonarovej administratívy. Napriek tomu to naznačuje zlepšenie správnym smerom.
Silva dúfa, že toto zlepšenie odrazí nový cyklus prosperity v Amazónii aj mimo nej. Cyklus založia na udržateľnom využívaní zdrojov, otvorených trhoch pre certifikované výrobky, rozvoji biohospodárstva a väčšej finančnej podpore od bohatých krajín, ktoré profitujú z úlohy dažďového pralesa ako stabilizátora klímy a zdroja dažďa.
Vonkajšie investície, obchod a finančná podpora budú rozhodujúce na to, aby sa ukázalo, že existuje životaschopná alternatíva k ničivým dobytčím farmám a sójovým plantážam. Marina Silva sa vďaka svojmu úspechu v boji proti najhorším excesom pri vyrubovaní pralesov stretla s ostrými útokmi agropodnikateľskej a ropnej loby v Brazílii a Kongres oslabil právomoci jej ministerstva.
Ďalšou výzvou je pre ňu El Niňo. El Niňo v polovici zimy priniesol do čílskych Ánd desivé teploty 38,9°C, zúfalý nedostatok vody v Uruguaji a mesačné teplotné rekordy v niektorých častiach Brazílie. Očakáva sa, že v nasledujúcich mesiacoch sa zvýši riziko sucha a požiarov v Amazónii. Riziko by bolo pravdepodobne ešte vyššie, keby sa pokračovalo v politike predchádzajúceho prezidenta. Lula a Marina sa zaviazali, že v politickej budúcnosti budú presadzovať nulové odlesňovanie a budú sa usilovať o jeho ďalšie znižovanie v období pred konferenciou OSN o klíme Cop30. Cop30 sa má konať v amazónskom meste Belém v roku 2025.
Riešenia
Jednotlivec alebo rodina
- Obmedziť konzumáciu mäsa, prípadne konzumujte také, ktoré nie je prikŕmované produktmi zo sóje
- Pri nákupe potravín a výrobkov dbajte na to, aby nepochádzali z oblastí, kde prebieha odlesňovanie.
- Voľte politické subjekty, ktoré majú záujem o tvorbu zákonov obmedzujúcich dovoz produktov, ktoré sa podieľajú na odlesňovaní Amazonskeho dažďového pralesa.
Podniky, korporácie
- Snažiť sa vyhnúť používaniu materiálov, ktorých ťažba pochádza od firiem, ktoré prevádzkujú ťažbu v Amazonskom daždovom pralese. Jedná sa o zlato, tropické drevo a podobne.
- Pri chove zvierať používať krmivo z lokálnej produkcie alebo prevádzkovať ekologický chov.
- Finančne podporovať organizácie, ktoré bojujú proti odlesňovaniu alebo podporujú ekologické hospodárstvo v Amazónskom dažďovom pralese bez negatívneho zásahu. To môže zahrňaťekologicky pestované kakao v oblasti, produkty od lokálneho domorodého obyvateľstva a podobne.
Vláda
- Krajiny by mali obmedziť dovoz produktov a materiálov, ktoré sú zodpovedné za odlesňovanie
- Finančná podpora a daňové úľavy pre lokálnych pestovateľov a chovateľov.
- Poskytovanie finančnej, materiálnej pomoci, technológie výroby a skúsenosti pri ekologickom hospodárstve. Niektoré by sa vedeli využiť aj v rámci ekosystému Amazónskeho dažďového pralesa.
Viac o odlesňovaní a krokoch, ktoré môžeme proti nemu urobiť nájdeš v článku Odlesňovanie
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Zdroj: TheGuardian, WWF, Terrabrasilis