Ide o územie vo východnej časti Antarktídy nachádzajúce sa na veľkej ploche Južného ľadového oceánu a s rozlohou takmer milión kilometrov štvorcových.
Dohodu na vytvorenie tohto chráneného územia má na starosti EÚ a 25 krajín Zmluvy o zachovaní zdrojov morského života v Antarktíde (CCAMLR), ktoré sa každoročne stretávajú v Tasmánii. Bola založená medzinárodnou dohodou v roku 1982 s cieľom zachovať morský život v Antarktíde a zároveň zabezpečiť jej racionálne využívanie. Táto zmluva je súčasťou Antarktického zmluvného systému (ATS), ktorý upravuje medzinárodné pravidlá pre využívanie územia Antarktídy.
Chránené územie má za úlohu chrániť biotopy tučniakov, tuleňov, veľrýb a morských vtákov. Na pripomenutie krásy týchto biotopov prikladáme nasledujúce videá.
Tohto roku sa rokovanie uskutočnilo za zatvorenými dverami, ale vinníkmi neúspechu sú podľa zúčastnených predstaviteľov opäť Rusko a Čína, ktoré po všetky minulé roky dohodu blokovali (schválenie rezervácie musí byť jednohlasné). Dôvody sú politické aj ekonomické. Rusko a Čína sa snažia v tejto oblasti o priemyselný rybolov. Ten okrem odpadu v podobe rybárskych sieti môže priniesť aj destabilizáciu ekosystému, ktorý je závislý od krilov antarktických (Euphausia superba) .
Obľúbeným úlovkom rybárov v tejto oblasti sú dva druhy: „Na jednej strane to je kril, malý morský kôrovec, ktorý predstavuje ústredný článok potravinového reťazca Južného oceánu. Živia sa ním veľké predátory, ako sú napríklad veľryby. Na druhej strane tu sú dva druhy rýb veľmi podobné treskám, jeden z nich je typický len pre Antarktídu, druhý je rozšírený aj v iných vodách,“ hovorí Vacchi, ktorého citoval taliansky denník Corriere della Sera.
Aby CCAMLR mohla čo možno najviac chrániť takéto ryby, presadila prítomnosť svojich pozorovateľov na všetkých lodiach loviacich makrelovité ryby a na polovici tých, ktoré lovia kril. Vody však občas tiež križujú pirátske lode. „Zvyčajne sú pod vlajkou takých krajín, akými sú Panama alebo Libéria. Skrývajú sa pod nimi veľké medzinárodné rybárske spoločnosti. Aby tomu mohla CCAMLR zabrániť, zaviedla satelitné kontrolné systémy. Tieto plavidlá však často menia vlajku, farbu i vzhľad. Skupina expertov zisťuje, ktoré časti lode nemôžu byť zmenené. Za posledných osem rokoch bol dosiahnutý v kontrole lodí veľký pokrok,“ uvádza ďalej Vacchi.
Krily sú hlavnou potravou tunajších živočíchov a ich nedostatok môže vyvolať spomínanú destabilizáciu antarktického ekosystému. Ľudia využívajú krily ako kŕmivo v akváriach, návnady pre športových rybárov, v gastronómii a dokonca aj vo farmateutickom priemysle (najmä krilí olej).
Hlavnou potravou krilov je fytoplanktón, ktorému sa darí najmä na spodnej časti morského ľadu. Vďaka klimatickej zmene je však tohto ľadu čoraz menej a tým aj menej potravy pre krily. Z tohto dôvodu sa jeho populácia rok čo rok zmenšuje. Keďže krily sú na začiatku potravinového reťazca, ich úbytok bude mať za následok aj zníženie populácie zvierat vo všetkých častiach potravinového reťazca.
Stav schválenia morských parkov:
- Južné Orkneye – 94 000 km2 – schválené (2009)
- Rossovo more – 1 550 000 km2 – schválené (2016)
- Východná Antarktída – 950 000 km2 – neschválené (návrh od 2010)
- Weddellské more – 1 800 000 km2 – neschválené (návrh od 2016)
- Antarktický polostrov – 450 000 km2 – neschválené (návrh od 2018)
Pri pohľade na mapu možno zdajú tieto územia malé, ale ide o ohraničené, krehké ekosystémy, ktoré vyžadujú ochranu pred rybolovom alebo ťažbou nerastných surovín.
Park v Rossovom mori, ktorý pokrýva 12 % z celkovej rozlohy Južného Ľadového Oceánu je od roku 2016 chránený na 35 rokov. V roku 2052 sa členovia CCAMLR musia podľa potreby a na základe konsenzu dohodnúť na jeho obnovení alebo úprave.
Park je rozdelený na časť, kde je úplný zákaz lovu rýb a morských živočíchov (72 %) a na zónu výskumu (28 %), kde je povolené loviť iba určité druhy a zároveň výlučne na výskumné účely. Je pravdepodobné, že aj ďalšie chránené územia budú rozdelené podobným spôsobom.
Vzájomné rokovania sú veľmi náročné vzhľadom na to, že musia zohľadňovať viaceré záujmy. „Dohovor dnes musí hľadať kompromis medzi takým rozsahom rybolovu, ktorý by neohrozoval ekosystémy, záujmami členských krajín dohovoru a rybárskych spoločností,“ uvádza biológ Marino Vacchi, člen vedeckého výboru CCAMLR.
Pre ešte detailnejšie zobrazenie území aj s vysvetlivkami nájdete na tejto interaktívnej mape. Ostáva teda dúfať, že sa ostatné chránené územia podarí schváliť čo najskôr.
Ak sa ti článok páčil, navštív našu FB stránku ECO HERO Magazine, a klikni na „páči sa mi to“, nech ti neuniknú žiadne novinky a nápady, ako môžeš pomôcť bojovať proti najzávažnejším problémom životného prostredia.
Pingback: Ako sa má Antarktída v roku 2020? - EcoHero Magazine